Analytici z Úradu vlády SR na základe analýzy vyhlásili, že najšťastnejší ľudia údajne žijú v okolí Bratislavy a Kežmarku.
Nový pohľad na spôsob merania pocitu šťastia a blahobytu
Nedávno ukončená analýza Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR s názvom Od HDP k šťastiu – Policy brief analýzy faktorov spokojnosti so životom autorov Jána Fidrmuca, Damiána Pastora a Kataríny Rimegovej priniesla zaujímavé výsledky. Cieľom analýzy bolo priniesť nový pohľad na spôsob merania blahobytu a pocitu šťastia občanov Slovenskej republiky, pretože doposiaľ bol jediným indikátorom na meranie ekonomického rozvoja krajiny len hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa a takáto interpretácia mohla viesť k skreslenému vnímaniu blahobytu.
Výsledky
- pocit šťastia obyvateľov Slovenska klesá s vekom do 40. až 50. roka života, no potom začína opäť rásť;
- šťastnejší sú ľudia, ktorí žijú s partnerom alebo v mnohopočetnej domácnosti;
- príjem má efekt v tvare otočeného U, čo znamená, že pocit šťastia najprv so zvyšujúcim sa príjmom rastie, ale po dosiahnutí približne štvornásobku priemeru príjmov v krajine začína klesať;
- ľudia, ktorí sa modlia aspoň raz za deň, sú šťastnejší ako tí, ktorí sa modlia menej často alebo sa nemodlia vôbec;
- muži vykazujú nižší pocit šťastia ako ženy a členovia minoritných spoločností v krajine sú menej šťastní ako členovia majoritnej spoločnosti.
Najlepšie dopadlo okolie Bratislavy
Produkčná funkcia šťastia umožňuje vyrátať aj predpokladaný pocit šťastia občanov v regiónoch. Najväčší predpoklad pre šťastný život majú občania Pezinka a okresy v okolí Bratislavy. Celkovo však predpokladaná spokojnosť občanov na Slovensku má relatívne nízku variáciu – od 6,9 (Trnava) do 7,2 (Pezinok) na 10 bodovej škále.