Richtár z Zuckermandla žil hriešnym životom a mal dokonca zabiť človeka. Nesprával sa pekne ani k obyvateľom štvrte.
K hlavnému mestu sa viažu rôznorodé staré povesti. To, či im veríte alebo nie, je čisto na vašej fantázii. Ak ste milovníkom nadprirodzena, predstavíme vám povesť, ktorá vás vezme do čias, kedy sa mesto nazývalo Prešporok a stál pôvodný Zuckermandel.
Vracajúci sa duch
Všetko začalo, keď sa Regina, mladé dievča z rakúskeho Hallstattu, presťahovala na istý čas k tete a strýkovi do Prešporka. Palác grófa, kde žili, sa nachádzal podľa publikácie Ivan Szabó – Prešporsko-bratislavské strašidlá na Zámočníckej ulici. Strýko pracoval ako domovník v grófovom paláci.
Regina sa nasťahovala do malej izby a tete pomáhala udržiavať poriadok v domácnosti. Práca ju bavila, no ostala poriadne prekvapená nočnými návštevami. V noci ju prebudilo klopanie na peľasť postele a keď otvorila oči, videla stáť na mieste priesvitného ducha. Nič nepovedal a krátko po polnoci vždy zmizol.
Duch sa k posteli dievčiny vracal každú noc a vždy sa opakoval ten istý scenár. Po dvoch mesiacoch to však Regine nedalo a podelila sa o zážitok s tetou. Tá jej nechcela veriť a na jednu noc si ľahla do Regininej postele sama. Duch sa v tú noc však neukázal.
Hriešny richtár
Regina sa obrátila v súvislosti s nočnými návštevami aj na mnícha z františkánskeho kláštora. Poradil jej, aby pri ďalšej návšteve ducha povedala: „Každý duch chváli Hospodina.“ Dievčina poslúchla a tieto slová použila, keď opäť duch klopal na peľasť. Duch prehovoril, že aj on chváli Hospodina.
Regina sa dozvedela až druhú noc, kto je duch a čo od nej chce. Išlo o Johanna Klementa Zwespwrbauera, richtára z Zuckermandla a zomrel pred 6 mesiacmi. Žil v hriechu, zabil pocestného, bral úplatky a obyvateľov štvrte nútil platiť vysoké poplatky. Všetky hriechy ho ťažili a chcel sa vykúpiť, inak musel navždy blúdiť mestom. Potreboval však pomoc od Reginy a vybral si ju preto, lebo bola nevinná, čistá panna.
Duch požiadal dievčinu, aby išla za jeho manželkou, ktorá jej mala dať 200 zlatých získaných nečestne od kupca. Za tieto peniaze mala Regina nechať u rezbára zhotoviť sošku Matky Božej s Kristom sňatým z kríža a následne ju odniesť na mariánsky oltár do Dómu sv. Martina.
Regina najprv odmietla, no duch sa vyhrážal, že ju bude naďalej prenasledovať. Napokon súhlasila a zašla za richtárovou manželkou, no reagovala podráždene a neverila jej. Duchovi večer dievčina povedala, že potrebuje pre jeho manželku nejaký dôkaz. Duch položil ruku na drevenú hradu, kde zanechal odtlačok.
Zjavenie holubice
Duch narobil nasledujúcu noc v grófovom paláci veľký neporiadok. Regina povedala o duchovi grófovi a ukázala mu aj odtlačok ruky prízraku v dreve. Gróf sa rozhodol, že dá sám vyhotoviť sošku. Duch najprv nesúhlasil, no napokon pomoc grófa prijal.
Keď bola soška hotová, preniesli ju do Dómu sv. Martina a slávnostne v sprievode kňazov položili na oltár. V ten deň vyzváňali po meste zvony.
Regina sa tešila, že sa konečne zbavila ducha. Zjavil sa jej ešte poslednýkrát v podobe holubice, ktorú anjeli zobrali medzi seba. Mariánska socha Piety má od toho dňa svoje významné miesto v Dóme sv. Martina ako súčasť novogotického oltára Sedembolestnej Panny Márie z roku 1911. Odtlačok ruky ducha na drevenej hrade má byť dodnes v Dóme sv. Martina.
