Víťazi súťaže začnú s MIB spolupracovať na štúdii, ktorá prinesie víziu pre park s rozlohou 37,5 hektára.
Súťaž na zhotoviteľa štúdie o budúcej podobe Sadu Janka Kráľa v Bratislave vyhral tím so skúsenosťami s obnovou veľkých parkov na Slovensku aj v Česku. Ako informovala PR špecialistka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Annamária Krchňavá, odborná porota udelila prvé miesto kolektívu zloženému z krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera a architektky Lucie Radilovej. Víťazi súťaže začnú s MIB spolupracovať na štúdii, ktorá prinesie víziu pre park s rozlohou 37,5 hektára.
Budúca vízia má zohľadňovať adaptáciu na klimatickú zmenu, bezbariérovosť, koncepčný rozvoj zelene, či lepšie zapojenie rieky do života ľudí v meste. Zámerom mesta je vytvoriť komplexnú koncepciu rozvoja Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia.
„Od štúdie, ktorú vypracuje víťazný tím, sa očakáva, že ponúkne ucelený pohľad na ďalší rozvoj územia a také riešenia, ktoré zohľadnia všetky jeho vrstvy,“ priblížila Krchňavá. Štúdia sa má skladať z dvoch častí – zo štúdie realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickej štúdie.
Vývoj územia v budúcnosti
Odborníci nadviažu na už vypracovanú urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, a tiež stratégiu rozvoja definovanú v dokumente Bratislava 2030. Štúdia má tiež pracovať s vývojom územia v budúcnosti – aby navrhované zásahy reagovali na riziká vyplývajúce z klimatickej zmeny a zmiernili jej dopady.
Nová výsadba má podporovať biodiverzitu flóry a fauny. Dôležitou požiadavkou je podľa MIB podporiť rozvoj zeleno-modrej infraštruktúry. V štúdii bude snaha podporiť interakciu ľudí s riekou, aby park dostatočne interagoval so susediacim Dunajom.
„Dopyt po komplexnej štúdii vzniká aj z dôvodu budúcej výsadby zelene, pretože mnohé zo súčasných stromov dožívajú a začínajú byť pre návštevníkov nebezpečné,“ spresnila Krchňavá. Ako dodala, vzniknúť má preto jasný plán pre výsadbu nových stromov, ktoré v takýchto prípadoch nahradia dožívajúce jedince.
Štúdia má tiež zohľadniť fakt, že rôzne časti parku majú odlišnú identitu či funkciu. Kým Tyršovo nábrežie za posledné roky ožilo vďaka spoločenským podujatiam, centrálna časť parku je skôr pokojnejšia a ľudia ju vyhľadávajú z dôvodu oddychu.
Obávajú sa komercionalizácie priestoru
V období rokov 2021 až 2022 zastrešil MIB participáciu s návštevníkmi v tomto území. Z jej výsledkov vyplynulo, že ľudia park najčastejšie vyhľadávajú a oceňujú pre jeho oddychovú funkciu a množstvo zelene. Obávajú sa najmä úbytku zelene, boli by proti prípadnej výstavbe či komercionalizácie priestoru.
Vlani v parku pribudlo nové osvetlenie, takmer 200 nových bratislavských lavičiek a 150 nových smetných košov, Cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku. Upravili tiež okolie Pamätníka obetiam extrémizmu a komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety.
Podľa MIB napredujú aj práce na novom skate parku pod Mostom SNP. Začali tiež s obnovou objektu bývalej správy parku, ktorý donedávna slúžil ako nočný salón. „Už v tomto roku tu vznikne pre návštevníkov cenovo dostupné bistro s bezbariérovými verejnými toaletami,“ uzavrela Krchňavá.
