Na ráno 21. augusta v roku 1968 nespomína v dobrom žiadny pamätník.
V 60. rokoch panoval v Česko-Slovensku stále prísny režim, avšak prebiehali tu demokratizačné reformy. Krajina sa usilovala o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou.
Obrodný proces
V najvyššej straníckej funkcii ÚV KSČ bol v tom čase Alexander Dubček. Hoci stále existovalo obmedzené cestovanie či cenzúra, Dubček dával svojím zmýšľaním ľuďom novú nádej. Hovoril o prekonaní chýb z minulosti a nastolení zmeneného prístupu k spoločnosti. Zastával však názor, že socializmus mal ostať.
Dôležitým medzníkom je udalosť nazývaná Pražská jar, ktorá trvala až do samotnej okupácie v auguste v roku 1968. Práve v tomto období došlo k uvoľňovaniu opatrení.
Rátalo sa s dodržiavaním ľudských práv či občianských slobôd. V obrodnom procese figurovali okrem Dubčeka predseda vlády Oldřich Černík a predseda parlamentu Jozef Smrkovský.
List Brežnevovi
S novým smerovaním režimu v krajine však nesúhlasila konzervatívna strana KSČ ako Alois Indra, Vasil Biľak, Drahomír Kolder a Miloš Jakeš.
ZSSR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko aj NDR poslali varovné listy KSČ o tom, že obrodný proces nebudú akceptovať. Upozorňovali na to aj na rokovaniach.
Konzervatívci strany poslali list samotnému Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi, v ktorom sa dožadovali zásahu. Nasledoval vpád vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy.
Nepríjemné prebudenie
Vojská prišli na územie Česko-Slovenska v noci z 20. augusta na ráno 21. augusta. Mnohí pamätníci spomínajú na to, že sa ráno prebudili na obrovský hluk z tankov, lietadiel a vojakov.
Operácie s názvom Dunaj sa zúčastnilo zhruba pol milióna vojakov a 6000 tankov. Dubček a jeho prívrženci boli zatknutí. Niektorí sa postavili vojskám na odpor.
Po príchode okupačných vojsk ostali v uliciach desiatky mŕtvych a ďalší boli zranení. Odhaduje sa, že zomrelo okolo 100 ľudí. Poslední vojaci u nás ostali až do 27. júna v roku 1991.
Spomienka na tri obete
Guľky vojakov zabili pred 53 rokmi Danku Košanovú, Stanislava Siváka a Jána Holíka. Poslednýkrát vydýchli na Šafárikovom námestí pri schodoch Univerzity Komenského.
Ich úmrtie si pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová položením venca na miesto tragédie.
