Bratislavským Podhradím sa v máji 1913 prehnal ničivý požiar, ktorý zasiahol desiatky domov a postupne sa rozšíril do viacerých ulíc. S plameňmi napokon bojovali hasičské zbory z Bratislavy, Viedne aj širokého okolia. Po katastrofe zostali stovky ľudí bez bývania a štvrť sa už nikdy úplne nevrátila do pôvodnej podoby.
Bratislavské Podhradie patrilo na začiatku 20. storočia k najhustejšie zastavaným častiam mesta. Úzke uličky lemovali domy stojace tesne vedľa seba a mnohé z nich mali drevené konštrukcie, schodiská či steny.
V tejto štvrti žila prevažne židovská komunita a lokalita bola známa aj ako Židovňa. Práve charakter zástavby sa neskôr stal jedným z dôvodov, prečo sa požiar z mája 1913 zmenil na obrovskú katastrofu.
Osudný požiar vypukol 17. mája 1913. Podľa dobového rozprávania mali plamene vzniknúť v dome, kde práve prebiehala svadba. Svadobčania údajne pripravovali mäso v piecke na drevo, ktorá sa rozhorela a oheň sa dostal až do bytu. Keď si nebezpečenstvo naplno uvedomili, na účinný zásah už bolo neskoro.
Situáciu navyše komplikovalo počasie. V ten deň bolo teplo a najmä veterno, čo výrazne pomáhalo plameňom pri postupe cez hustú zástavbu. Oheň sa začal šíriť z okolia Zámockých schodov, Beblavého, Mikulášskej, Židovskej a Zámockej ulice a postupne zasiahol ďalšie časti mesta.
Plamene sa dostali až na Kapucínsku, Zochovu, Koziu, Panenskú a Konventnú ulicu. Z pôvodne lokálneho požiaru sa tak v krátkom čase stala rozsiahla katastrofa, s ktorou mali problém bojovať aj skúsení hasiči.
Situáciu skomplikovalo aj neskoré spozorovanie požiaru. Väčší rozsah udalosti si podľa zachovaných opisov všimol až policajt, ktorý sa nachádzal pri Dunaji. Požiar pritom nezaregistroval ani hlásnik na Michalskej veži, ani blízka policajná hlásna stanica.
Hasiči síce zasiahli pomerne rýchlo, no oheň už bol príliš rozšírený. Veliteľstvo preto podľa opisu situácie rozhodlo vyčkať na moment, keď plamene čiastočne zoslabnú. V podmienkach hustej zástavby, drevených konštrukcií a silného vetra sa však požiar ďalej šíril.
Karol Palugyay zmenil Bratislavu: Pochádzal z podnikateľskej rodiny, sám sa preslávil hotelierstvom a modernou zábavou
Obyvatelia Podhradia vtedy zažívali obrovský chaos. Z domov sa snažili dostať do bezpečia a opisy udalosti hovoria o panike, kriku a zúfalstve ľudí, ktorí sledovali, ako im horia strechy nad hlavou.
Napriek rozsahu katastrofy sa podľa dostupných historických opisov podarilo zabrániť veľkým stratám na životoch. Spomína sa iba prípad hasiča, ktorému malo zlyhať srdce. Samotné Podhradie však utrpelo obrovské materiálne škody.
Na pomoc napokon museli prísť hasičské jednotky z oveľa širšieho okolia. Okrem prešporských hasičov zasahovali aj profesionáli z Viedne a zbory z viacerých miest a obcí.
Pomáhali jednotky z Pezinka, Bernolákova, Stupavy, Rajky, Komárna, Dunajskej Stredy, Hainburgu, Rusoviec, Svätého Jura či Grinavy. Do zásahu sa zapojili aj hasičské útvary veľkých prešporských podnikov.
Bratislava má nové miesto na oddych: Rozbitý asfalt nahradila zeleň, pobytový trávnik aj vodný prvok
Celkovo malo proti ničivému živlu bojovať až 32 hasičských zborov. Už samotný počet jednotiek ukazuje, aký rozsiahly požiar Bratislava vtedy zažila. Lokalizácia požiaru trvala približne šesť hodín, pričom úplná likvidácia následkov ohňa trvala podstatne dlhšie.
Katastrofa sa neskončila uhasením posledných plameňov. Po požiari zostalo množstvo ľudí bez strechy nad hlavou a Bratislava musela riešiť akútny nedostatok bytov. Pomoc preto prichádzala z viacerých strán.
Vojsko uvoľnilo svoje baraky a mesto poskytlo priestory kláštora klarisiek. Na pomoc obyvateľom prispeli aj významné osobnosti a inštitúcie vrátane arcivojvodu Fridricha, uhorskej vlády a cisára Františka Jozefa.
Podpora prišla aj spoza oceánu. K pomoci sa pridali americkí Slováci a na zabezpečenie bývania pre ľudí zasiahnutých požiarom vznikli nové domy na Osadnej, Mestskej, Tehelnej a Kutuzovovej ulici.
Ani nové bývanie však nebolo ideálne. Domy boli malé a v niektorých prípadoch sa v jedinej izbe tiesnilo viac ako desať ľudí. Pre mnohé rodiny tak požiar znamenal nielen stratu pôvodného domova, ale aj dlhé obdobie mimoriadne náročných životných podmienok.
Viete, že Bratislava mala Schindlera v sukni? Gisi Fleischmannová bola hrdinka svojej doby, riskovala život pre iných
Na pomoc obyvateľom Podhradia prispievali ľudia aj zo zahraničia. Židia z rôznych častí sveta poslali podľa historických údajov na obnovu takmer milión korún. Napriek rozsiahlej finančnej a materiálnej pomoci sa však pôvodná štvrť už nikdy úplne neobnovila.
Časť obyvateľov sa síce snažila svoje domovy a poškodené územie postupne opraviť, no návrat k pôvodnému životu sa v plnom rozsahu nepodaril. Podhradie sa postupne menilo a jeho pôvodná podoba začala miznúť.
Definitívny zásah do historickej zástavby prišiel o niekoľko desaťročí neskôr. Domy, ktoré ešte zostali, napokon v polovici 20. storočia ustúpili výstavbe Mosta SNP.
