Toxický odpad zo skládky sa mal podľa anonymného podnetu používať na stavbu rýchlostnej cesty v Ružinove.
Toxický odpad z nelegálnej skládky v katastri obce Ivanka pri Dunaji sa mal používať na stavbu rýchlostnej cesty v Ružinove. Starosta mestskej časti Martin Chren obdržal anonymný podnet s fotografiami vozidiel, ktoré dovážali nebezpečný odpad na územie Ružinova.
„Aj keď hodnovernosť fotodokumentácie neviem celkom overiť, ako starostu Ružinova ma to veľmi nahnevalo a tieto podozrenia považujem za veľmi nebezpečné. Sú tam nafotené desiatky kamiónov s presnými časmi z dátumov 24. a 25. apríla tohto roku, ktoré mali vyvážať do Ružinova odpad zo skládky, ktorý označil minister životného prostredia za toxický,“ povedal Chren a dodal, že spoločne s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Jurajom Drobom podáva v tejto veci trestné oznámenie.
Nahnevaný starosta
„Znečistenie podzemných vôd v Ivanke pri Dunaji spôsobené nelegálnou skládkou pri Vajnorskom jazere je ekologickou velezradou. Aj keď riešenie nie je v kompetencii BSK, som naozaj nahnevaný. A to hlavne preto, že k poškodzovaniu životného prostredia prichádzalo systematicky a dlhodobo,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba a dodal, že občianski aktivisti na tento problém už tri roky upozorňovali kompetentné orgány.
Oficiálne je podľa enviroportálu na území BSK evidovaných 256 environmentálnych záťaží, z toho 59 záťaží je potvrdených, 95 bolo identifikovaných ako pravdepodobných a 92 lokalít je sanovaných, resp. rekultivovaných. Podľa Drobu sú však oveľa vážnejším problémom nelegálne skládky.
„Obyvatelia v Bratislavskom kraji prostredníctvom aplikácie TrashOut nahlásili až 1898 nelegálnych skládok, pričom len 23 percent z nich bolo vyčistených,“ dodal.
Boj proti skládkam
Predseda BSK v boji proti nelegálnym skládkam navrhuje vytvorenie širokej koalície: „Boj s nelegálnymi skládkami bol doteraz neúčinný. Potrebujeme preto spojiť sily štátu, samosprávy, orgánov činných v trestnom konaní vrátane obyvateľov kraja, aby sme nelegálne skládky identifikovali, analyzovali ich vplyv na životné prostredie a tie najnebezpečnejšie environmentálne záťaže začali bezodkladne sanovať.“
Podľa Drobu a Chrena sa nebezpečné skládky riešia až vtedy, keď vznikne reálny problém. „Takýto prístup je absolútne nedostatočný. Prvoradou by mala byť prevencia, aby bolo možné vyhnúť sa škodlivým vplyvom environmentálnych skládok na životné prostredie,“ doplnili.
