Novým predsedom Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy je starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa, podporila ho väčšina starostov mestských častí na piatkovom rokovaní. Vo funkcii nahradí starostu Vajnôr Jána Mrvu, ktorý sa vzdal funkcie predsedu regionálneho združenia.
Svoj odchod odôvodnil vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou. Ján Mrva popri funkcii starostu je i poslancom zastupiteľstva hlavného mesta a zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja, okrem toho kandiduje na poslanca Národnej rady SR v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
Výbor regionálneho zduženia býva volený na celé volebné obdobie miestnej samosprávy. Za podpredsedu bol pred rokom zvolený starosta Ružinova Dušan Pekár. Na návrh starostu Devínskej Novej Vsi Milana Jambora združenie zvolilo aj druhého podpredsedu – starostu Vrakune Martina Kuruca. Ten bude regionálne združenie zastupovať aj v Predsedníctve Združenia miest a obcí Slovenska. Milan Jambor svoj návrh na druhého podpredsedu vysvetlil potrebou, aby vo výbore združenia boli zastúpené všetky typy mestských častí – malé, stredné i veľké.
Jozef Krúpa priblížil kolegom víziu svojho pôsobenia. V priebehu jedného či dvoch mesiacov mieni spustiť zbieranie podpisov pod Deklaráciu Bratislavy s cieľom zmeniť financovanie hlavného mesta. Deklarácia bude vo svojej podstate výzvou vláde a parlamentu, od ktorých sa už dlhé roky očakáva pochopenie potrieb hlavného mesta. Naliehavé je i riešenie problému rozdelenia peňazí v rámci jednotlivých miestnych samospráv v Bratislave.
„Nepotrebujeme byť solidárni, ale musíme mať jasné a spravodlivé pravidlá rozdelenia peňazí, aby ľudia nemali pocit, že sa tu na niekoho dopláca,“ zdôraznil Krúpa. Zharmonizovať by chcel aj vzťah medzi magistrátom a mestskými časťami. „Mestské časti nie sú podriadené magistrátu. Preto magistrát musí byť ich partnerom a nie subjektom, za ktorým budú chodiť s prosíkom,“ dodal.
Veľká časť rokovania bola venovaná problematike zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra. Starostom sa nepáči, že zo zákona je od dane oslobodená stavba rodinných domov s výmerou podlahovej plochy do 150 metrov štvorcových.
Podľa starostu Petržalky Vladimíra Bajana je to živná pôda na špekulácie, že developer rozdelí stavbu na jednotky pod 150 metrov štvorcových a nebude platiť. Správu poplatku za rozvoj v zmysle zákona vykonáva obec. V Bratislave a Košiciach ju vykonávajú mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta. Starostovia bratislavských mestských častí nemienia čakať na iniciatívu magistrátu, ale pripravia vlastný návrh štatútu.
„V zásade peniaze majú ostať tam, kde sa vytvoria, teda v mestských častiach,“ tvrdí starosta Jaroviec Pavel Škodler a rovnakého názoru je aj Vladimír Bajan. Väčšina starostov však neodmieta ani myšlienku deľby poplatku medzi mestskú časť a mesto. Avšak v rozumnom pomere a s jasnými pravidlami, na čo budú peniaze použité.
