Country spevák si už 25 rokov plní detský sen. Aké boli najväčšie prekážky v jeho napĺňaní a aké méty ešte túži dosiahnuť? Aj to sa dozviete v rozhovore.
Čože je to 50-tka? Práve takéto okrúhle jubileum oslavuje slovenský country spevák Allan Mikušek. Napriek tomu, že v posledných rokoch ho nebolo vidieť, stále tvoril a v rozhovore pre BratislavaDen.sk uviedol, aké prekvapenie pre nás chystá.
Už 25 rokov si plníte detský sen a už 25 rokov ste na hudobnej scéne. Čo bolo podľa vás najväčšou prekážkou, ktorá vám bránila v jeho napĺňaní?
Tak zažil som rôzne životné peripetie, ktorými prechádza každý. Človek, ktorý robí texty, mal by mať do určitej miery hlavu v oblakoch. Niekedy sa stalo, že som tú hlavu mal až príliš pri zemi a nejako som sa nevedel odraziť k tým oblakom a „umelecky“ rozmýšľať či žiť. Napriek tomu som neprestal pracovať a robiť texty. Aj keď si to veľa ľudí o mne myslí, že som sa odmlčal. Napríklad mnohí teraz za mnou chodia s tým, že sú radi, že som sa vrátil. Odkiaľ? No že hrávate. Ale veď ja som hrať nikdy neprestal. Možno ma nebolo vidieť v televízii a podobne… Ale na festivale a koncertoch som hral zakaždým. Keď ma volali vystupovať, nikdy nikomu som nepovedal nie. Ja sa na tom teraz bavím, lebo nechápem, odkiaľ som sa mal vrátiť? (smiech) Je pravda, že posledný album som vydal v roku 2001, ale tento rok to napravím.
Čo najnovšie teda chystáte pre svojich fanúšikov?
Chystám album. A potom mám vymyslené minimálne dva projekty. Párkrát som to už naznačil, ale chcel by som to spraviť okolo mňa trochu zaujímavejšie. Nie sa zase ukazovať, ale napríklad ten ďalší album by mal oživiť pesničky, ktoré sa veľmi nehrajú a viem, že sa ľuďom páčia.
Máte ešte sen alebo métu, ktorú túžite pokoriť či dosiahnuť?
Určite mám. Snívať človek musí stále, pretože keď prestane snívať, prestane podľa mňa žiťalebo len prežíva. Nedá sa povedať, že by som dosiahol všetko. Čím viac človeka ten život učí, a pokiaľ je, samozrejme,vnímavý, tak si uvedomí, že koľko toho ešte nevie a koľko toho je, čo by sa chcel naučiť a dosiahnuť. Toho je aj u mňa strašne veľa. Country speváci u nás túžia zaspievať si na festivale v Nashville. Vystupoval tam môj kamarát spolu s najväčšími hviezdami country sveta. Ja by som tiež chcel zažívať koncerty, ale celkom iné. Teraz poviem niečo, za čo ma veľa z vás nebude mať rado, ale na Slovensku sa ľudia ako keby nevedeli zabaviť bez alkoholu. U nás je to tak, keď sa postavím na javisko, na začiatku tí ľudia pozerajú aj napriek tomu, že ma poznajú, ale čakajú, že ja ich budem baviť. Áno, to je jasné. Veď je to moja práca. Ale keď sa v hľadisku nechcú baviť, tak ja sa tam môžem rozkrájať a robiť, čo chcem, jednoducho sa nezabavia. Preto ja by som strašne chcel, keby ľudia išli, či už na koncert, na ples, alebo hocijaké podujatie za účelom zabávať sa a nie ožrať. To je moje také zbožné želanie. Uvedomujem si však, že som veľmi malý pán na to, aby som to zmenil. (smiech)
Pochádzate z Trnavy, aké miesto vo vašom živote zastáva Bratislava?
Ja mám Bratislavu rád. Najmä Staré Mesto. Staré domy, staré budovy. To isté platí aj pre Prahu. Rovnako aj Trnava má pekné zákutia. Tieto miesta majú pre mňa svojské čaro.
Oslavujete 50-tku. Pre väčšinu z nás je to čas na bilancovanie. Čo vy považujete za svoj najväčší úspech?
Tých úspechov alebo splnených snov je viacero. Napríklad, keď si ma v roku 1997 Johnny Cash vybral ako predkapelu v Paláci kultúry v Prahe, tak to bolo úžasné. Akurát ma mrzí, že som sa s ním nestretol. Ďalšou úžasnou vecou bolo, že som sa spoznal s Vašom Patejdlom. Nebyť Vaša, tak neviem, ako by dopadla moja kariéra. Kam by išla a akým smerom, pretože Vašo aj s Jožkom Krajčovičom mali nahrávacie štúdio, kde som natáčal takmer všetky albumy. To bol prakticky môj druhý domov. Tam som aj spával a býval, keď sme pracovali, samozrejme. S Vašom sme pozažívali mnoho skvelých vecí a veľa som sa od neho naučil, pretože je to jeden úžasný chlap a výborný muzikant. Ja ho beriem ako môjho staršieho brata. Aj keď sa v tejto dobe menej vidíme, občas si nájdeme čas stretnúť sa alebo si zavolať. Vždy sa radi vidíme. Aspoň ja jeho určite, takže dúfam, že aj on mňa. (smiech) S Michalom Davidom sa poznáme takisto roky. Musím spomenúť aj stretnutie a kamarátstvo s Michalom Tučným.
Akú vlastnosť si ceníte najviac u priateľov?
Úprimnosť a toleranciu. Vyznie to tak bežne, ale je to tak.
