Andrea mala od detstva veľmi blízko k hudbe. V pätnástich rokoch začala s vlastnou tvorbou, sen si plnila v britskom Brightone, ale aj na slovenskej Eurovízii. V Bratislave je jednou z organizátorov takzvaných Otvorených mikrofónov, podujatí, ktoré dávajú priestor umelcom. Zakrátko predstaví nový singel aj videoklip. Andrea Turčina tvrdí, že tú profesijnú časť hudobnej tvorby si musí umelec odpracovať predovšetkým sám.
V Bratislave si organizátorkou takzvaných otvorených mikrofónov Open Mic, v ktorých sa predstavujú rôzni hudobníci či stand-upisti. Ty sama poznáš tento formát podujatia z Brightonu. Myslíš, že práve takéto niečo v Bratislave či dokonca na hudobnej scéne na Slovensku chýbalo?
Určite nielen v Bratislave, ale celkovo na Slovensku je stále väčší záujem umelcov si zahrať, vystúpiť so svojou vlastnou tvorbou a, samozrejme, aj záujem divákov si ich prísť vypočuť.
V čom je táto scéna neformálnych podujatí iná u nás ako v Británii?
V Británii je celkovo iná kultúra ako u nás. Tam sú ľudia viac otvorení rôznym smerom. My sme viac bojazliví, konzervatívni, respektíve často aj len čakajúci na to, že niekto niečo spraví za nás. V Brightone je Open Mic takmer v každom druhom podniku a tu? Odpoveď poznáte sami, ale rozhodne sme na dobrej ceste.
Priblíž nám trochu svoje pôsobenie v Brightone.
Odísť do Brightonu bolo moje najodvážnejšie rozhodnutie v živote, nakoľko som sa rozhodla tam presťahovať len na základe fotografii s morským pobrežím. Chcela som si splniť svoj sen žiť pri mori a naučiť sa jazyk. Tento sen sa plnil popri rôznych prácach, ktoré boli aj čiastočne spojené s hudbou, keď som sa venovala tzv. music sessions, kde som používala prvky muzikoterapie a popri tom som si skladala pesničky a sem-tam zahrala koncert.
Tvoje hudobné počiny sú známe aj na Slovensku. Zúčastnila si rôznych talentových súťaží vrátane národného kola Eurovízie. Čo všetko máš v tomto smere „na konte?“
Veru, vyskúšala som si kadečo a môžem povedať, že to boli fajn skúsenosti. Eurovízia bola pre mňa najväčšou skúsenosťou, čo sa týka práce pred kamerami. Celkovo vystúpiť v TV naživo s vlastnou pesničkou bol skvelý zážitok. Tie ostatné sú rozhodne zaujímavé atmosférou, ktorá sa neustále mení a ľuďmi, ktorých som tam mohla stretnúť. S niektorými som doteraz v kontakte.
Ako z pohľadu účastníka hodnotíš tento typ súťaží?
Určite kladne, niet čo stratiť a nech už to dopadne akokoľvek, stojí to za skúsenosť.
Myslíš, že je to spôsob, ako sa dostať na takzvaný hudobný Olymp?
To si nemyslím, je to skvelá mediálna pomôcka, ale tú hudobnú a profesijnú časť si musí každý umelec odpracovať sám.
Open Mic je oveľa nekomerčnejšou záležitosťou. Čo vlastne touto formou hudobníkom ponúkaš?
Jednoznačne priestor, inšpiráciu a motiváciu. Ten priestor, ktorý mne ako hudobníčke, ktorá začala tvoriť v pätnástich rokoch, chýbal. Priestor, kde môžem prísť, je tam ozvučenie, mikrofón, gitara, publikum a niekoľko ďalších vystupujúcich, ktorí ma môžu inšpirovať svojou tvorbou. Prípadne nadviazať spoluprácu či motivovať sa navzájom. Mne sa to stalo hneď, ako som založila fan stránku Open Mic Slovakia na sociálnej sieti. Ozvala sa mi skvelá speváčka Lea Daniš, ktorá mala záujem vystúpiť, a o dva týždne po našom prvom stretnutí sme nahrali náš prvý spoločný vianočný duet s názvom Dar.
Máš pocit, že hudba potrebuje komerciu? Rovná sa komerčná zároveň úspešná?
Toto je veľmi individuálne, niekedy to ide ruka v ruke, niekedy je to umelo tlačené cez peniaze. Potom je tu otázka, akou cestou sa chce umelec uberať a čo je práve to, čo mu stačí ku šťastiu.
S akými typmi hudobníkov sa na svojich podujatiach stretávaš? A čo od nich počuješ, z hľadiska presadenia sa v hudbe, najčastejšie?
Väčšinou sú to pesničkári, gitaristi, klaviristi, ktorí si píšu vlastné texty aj hudbu, ale aj kapely rôznych žánrov, dokonca už prišlo aj niekoľko zahraničných umelcov.
Ty sama sa aktívne hudbe venuješ. Na konci minulého roka si sa predstavila vo vianočnom duete s Leou Daniš a nedávno si vystupovala s kapelou The Backstep. Kde sa aktuálne podľa vlastného pocitu ako speváčka a hudobníčka nachádzaš?
Momentálne sa teším zo spolupráce s mladým talentovaným producentom Ľubomírom Mazákom. Aj vďaka nemu a rovnako aj finančnej podpore SOZA už čoskoro vydám moje vytúžené EP, ktoré bude mať názov Je nám hej. V máji mi vyjde rovnomenný singel aj videoklipom a postupne budem pracovať na ďalších a ďalších. Plánujem aj oveľa viac koncertných vystúpení.
V čom konkrétne ti pomohol Open Mic a v čom si ty konkrétne pomohla Open Mic-om?
Open Mic mi neustále umožňuje spoznávať nových inšpiratívnych ľudí, dáva mi priestor si zahrať, vystupovať pred publikom a motivuje ma ďalej tvoriť.
Dnes sa zúčastňuje tvojich Open Mic-ov niekoľko desiatok hudobníkov, aj divákov pribúda. Ako si začala s budovaním komunity, či už účastníckej alebo diváckej?
Vytrvalou a postupnou prácou. Prvým krokom bolo založenie profilov na sociálnych sieťach, hľadanie priestorov, a potom samotné zorganizovanie eventu a propagovanie, kde sa len dalo. Postupom času sa to nejako prirodzene rozšírilo medzi ľuďmi a verím, že to takto pôjde aj naďalej.
Open Mic predpokladám nemôže a ani nechce konkurovať talentovým show, máš ty osobne pocit, že dokáže plniť podobný účel? A ak to porovnáš s účasťou v týchto súťažiach, v čom by plnil, respektíve plní Open Mic pre teba osobne význam talentovej súťaže – talentovej prezentácie?
Všetko sa dá. Dokonca som sa zúčastnila súťaže Open Mic UK, kde sa mi v Brightone podarilo postúpiť až do regionálneho finále. Ak by táto súťaž mala vzniknúť na Slovensku, muselo by byť stále viac dobrovoľníkov, ktorí by budovali túto komunitu a organizovali tieto eventy po celom Slovensku.
Kam ťa profesionálne posunulo organizovanie Open Mic-ov ako hudobníčku, ale aj ako človeka?
Profesionálne ma to posunulo z hľadiska organizačných skúseností, ktoré som mala možnosť získať, nakoľko každý Open Mic bol jedinečný a často sa striedali miesta, kde sa konali. Spoznala som množstvo hudobníkov, ktorých sa nebojím odporučiť aj na iné podujatia, viem si s nimi predstaviť spoluprácu a v niektorých vidím aj budúce hviezdy slovenského hudobného sveta. Uvidíme.
A z hudobného hľadiska, každé jedno vystúpenie dáva aj spätnú väzbu publika, a to robí veľmi veľa. Napríklad aj s výberom piesní, ktoré u publika rezonujú, a ktoré menej. Aj vďaka tomu som si vyberala skladby na svoje EP, ktoré mi čoskoro vyjde a oveľa viac verím tomu, že tie skladby môžu byť úspešné.
Čo bolo najjednoduchšie a čo najťažšie pri rozhodovaní sa vôbec začať organizovať takýto typ podujatí?
Nehrotila by som to na najjednoduchšie a najťažšie. Skôr ide o to rozhodnúť sa niečo spraviť a zrealizovať to. A možno to je to najťažšie – len o tom nehovoriť, ale aj to zrealizovať, spraviť pre to niečo, a potom to už ide ľahšie.
