Milana Bardúna poznajú ľudia skôr pod prezývkou Milan Bez Mapy. Prečítajte si rozhovor s mladým Bratislavčanom, ktorý sa nebál zmeny a niekoľkoročná práca mu priniesla zaslúžené ovocie.
Milana nie je ľahké zastihnúť. Na rozhovore sme sa s ním dohovárali, keď bol ešte na Slovensku, no keď vyšla finálna podoba rozhovoru, bol už vo svojom živle na cestách po svete.
Momentálne sa nachádza na ostrove St. Maarten v Karibiku, kde vycestoval za pracovným stretnutím. S prácou travel blogera pod prezývkou Milan Bez Mapy začal v roku 2013 a ako sám hovorí, výhodou bolo, že v tom čase bol jeden z prvých vo svojej brandži. V rozhovore sa dozviete, ako často sa vracia na Slovensko, ako sa dostal k svojej práci a či ju nejakým spôsobom ovplyvnila pandémia.
Ste rodákom z Bratislavy, ktorá má pre mladého človeka určite čo ponúknuť. Napriek tomu máte prácu, vďaka ktorej cestujete po celom svete. Čo vás na Bratislave „nebavilo“, že ste sa rozhodli s ňou rozlúčiť?
„Ja som sa v podstate s Bratislavou nikdy nerozlúčil. Písal som aj na svojom Instagrame, že si neviem predstaviť žiť niekde inde v rámci sveta. Narodil som sa v Bratislave, mám tam veľa známych, kamarátov, rodinu a nikdy by som si nevedel predstaviť odtiaľ odísť. Páči sa mi tá možnosť vycestovať a vrátiť sa. Veľmi rád spoznávam rôzne kultúry, rôzne časti sveta, ale na Bratislave nie je nič, čo by mi vadilo. Nikdy som sa s ňou nerozlúčil natrvalo. Mám napríklad vytetované dráhy bratislavského letiska, čo je taká kuriozita.“
Vraciate sa sem často alebo len sporadicky, napríklad keď idete za rodinou?
„Za posledný rok a pol, čo bol covid, som bol v Bratislave asi najviac, odkedy som začal robiť to, čo robím. Veľmi rád sa vždy vrátim domov. Keď si to tak zrátam, väčšinu času som doma v Bratislave, a potom mám nejaký taký poriadny trip. Veľmi rád sa ale vraciam za rodinou a známymi.“
Budete mať v Bratislave semináre alebo sa zúčastníte na nejakej akcii, kde vás môžeme stretnúť?
„Aktuálne to neplánujem, so seminármi som prestal postupne úplne. Necítil som sa veľmi komfortne pred publikom. Budem ale dokončovať svoju knihu, respektíve je už dokončená. Mala vyjsť na jar tohto roku, ale kvôli covidu sme to presunuli na jeseň, takže tam chystám nejaké semináre.“
Kam povedú vaše kroky počas leta?
„Na Zlaté Piesky, do Čunova (smiech). Leto nechávam rád vždy tak otvorené, spontánne. Nechcem veľmi plánovať. Vyvinie sa to zo dňa na deň podľa akciových leteniek. Skôr si plánujem cesty počas zimy a na jeseň.“
Aký príbeh sa skrýva za tým, že ste vymenili stabilný kancelársky job za prácu blogera?
„Nebolo to zo dňa na deň, lusknutím prsta, bolo to tak postupne. Vyštudoval som záhradnú architektúru na Fakulte architektúry STU v Bratislave a myslel som si, že sa tomu budem venovať. Potom som sa zamestnal na pozícii marketingového manažéra, kde som už mal cestovateľský blog, bolo to vtedy ako hobby a videl som, že sa tým ľudia v zahraničí živia. Povedal som si, že to vyskúšam aj ja, našetril som si nejaký budget, dal výpoveď v práci a odletel jednosmerne na Filipíny. Vrátil som sa domov o 7 mesiacov, no veľmi rád tvrdím, že som sa z tých Filipín nevrátil nikdy, respektíve nevrátil do toho starého kancelárskeho života (smiech). Čo mi však pomohlo prebojovať sa do toho všeobecného povedomia je, že som bol jeden z prvých travel blogerov na Slovensku, ktorí písali v slovenčine.“
Ovplyvnil koronavírus nejako vašu prácu? Cestovanie bolo zložitejšie, niektoré krajiny mali dlhodobo uzatvorené hranice a bol lockdown…
„Áno, musel som, asi ako každý smrteľník, zrušiť 99,99 % svojich ciest, bol to naozaj zaujímavý rok. Začal som písať viac o Slovensku, čo nie je až tak zaujímavé pre mojich čitateľov. Našiel som si však zaujímavé, historické témy a podobne. Veľmi rýchlo som naskočil naspäť na to cestovanie, síce veľa ľuďom sa to nepáčilo a prišiel som o veľa čitateľov, ale už to tak jednoducho je, že názor na cestovanie a bezpečnosť počas koronavírusu majú ľudia diametrálne odlišný a nemôžete sa vždy páčiť všetkým. Ale ja som po 3 mesiacoch po tom, čo všetko zavreli, začal intenzívne cestovať a prispôsobil sa všetkým týmto podmienkam.“
Na čo sa musí človek momentálne pripraviť počas „koronavírusovej doby“, keď cestuje letecky alebo autom?
„Každá krajina má vlastné pravidlá. Ak by som to mal generalizovať, väčšina krajín vyžaduje PCR test, niektoré krajiny karanténu, niektoré očkovanie. Krajín, ktoré vyžadujú očkovanie, je naozaj veľmi málo.“
Veľa ľudí si pre koronavírus nemôže toto leto dovoliť drahé cestovanie. Poradíte našim čitateľom, aká destinácia je finančne i turisticky zaujímavá aj s menším budgetom?
„Nedávno som sa vrátil autom z tripu po dolnom Rakúsku, kde som navštívil napríklad Wachau, je to krásna oblasť Rakúska popri Dunaji. Je tam mesto Dürnstein, Krems an der Donau, je to tiež krásna oblasť Rakúska, kde sú vinice. Ak sa vám tam podarí ísť počas júla, majú tam marhuľovú sezónu a všetko vyrábajú z marhulí, dokonca aj víno. Je to myslím do 2 hodín autom z Bratislavy. A letecky určite nejaká destinácia v Taliansku, nepatrilo nikdy medzi extrémne predražené krajiny. Lietadlom sa viete dostať do Ríma za hodinku a pol, do Milána za 40 minút. Ak kúpite letenky v akcii, stoja aj do 9 eur.“
Máte nejaký nezabudnuteľný zážitok z ciest?
„Poviem vám ten posledný, keď som letel do Karibiku. Letel som Viedeň – Amsterdam. V Amsterdame som prestupoval na lietadlo do St. Maarten, ale až o jeden deň neskôr a v tom lietadle Viedeň – Amsterdam som si zabudol pas. Zistil som to až pri ubytovaní v hoteli. Fičal som naspäť na letisko o 22.00 hod., všetko pozatvárané, nikde nikto. Bol som zúfalý, že sa nedostanem na St. Maarten. Bombardoval som všetkých telefonátmi, prišiel som na letisko o 06.00 hod. ráno, poprosil som ich, nech nájdu môj pas, vedel som, že je zabudnutý v tom lietadle. Na moje šťastie to lietadlo tam bolo zaparkované, nemalo večer ani nasledujúce ráno žiadny let. Asi po dvojhodinovej snahe sa mi podarilo niekoho donútiť, aby našiel môj pas a ja som stihol odlet. Bol to veľký adrenalín.“
