Slovenská speváčka a textárka o tom, čo pre ňu znamenajú vianočné sviatky a čo by na Bratislave zmenila.
Ak ste navštívili minulý piatok vianočné trhy na Hlavnom námestí, mohli ste si vypočuť jej krásny a čistý hlas, v podaní ktorého koledy znejú akosi bližšie k srdcu. Reč je o slovenskej speváčke Janais, ktorá už tradične rok čo rok spríjemňuje atmosféru vianočných trhov, a to nielen v našom hlavnom meste.
Pravidelne robíte šnúru vianočných koncertov okrem Bratislavy aj v iných slovenských mestách. Bude to tak aj tento rok?
Odvtedy, ako mi v roku 2015 vyšiel album Vianočná Janais, robíme šnúru vianočných koncertov už pravidelne. Tohtoročnú šnúru sme začali s kapelou už 1. decembra na Hlavnom námestí v Bratislave a bude pozostávať z 12 koncertov. 11 koncertov zahráme na Slovensku a jeden vo Vsetíne v Čechách. Tešíme sa najmä na naše tri samostatné koncerty v Prešove, v Banskej Bystrici a v Bratislave, ale aj na ostatné vystúpenia, ktoré odohráme s kapelou v rámci vianočných trhov v rôznych mestách po Slovensku.
Na koncerte budete mať aj hostí?
Áno, pozvala som si huslistu Jamesa Evansa, pochádza z Anglicka, no už niekoľko rokov žije pod Tatrami. James nahrával husle aj na môj vianočný album a veľmi sa teším, že nám tento rok spestrí koncerty írskymi melódiami.
Vianočný album, vianočné koncerty, prečo práve táto téma?
V kútiku duše som si vždy priala mať vlastný vianočný album, no až pred tromi rokmi som nad tým začala intenzívnejšie premýšľať. Môj manžel, ktorý je gitarista v mojej kapele a zároveň kapelu manažuje, najprv váhal, nebol si istý, či je to dobrý nápad, no presvedčila som ho a a ani jeden z nás to neoľutoval. Album moji fanúšikovia prijali s nadšením a myslím, že vďaka nemu sa moja hudba dostala aj k mnohým ďalším poslucháčom. Ponúk na vianočné koncerty každým rokom pribúda, tento rok sme už viaceré odmietli, nestíhali by sme. Pri tomto albume sa mi potvrdilo, že niekedy treba konať intuitívne a ísť do projektu úplne naplno a odhodlane. Proste DREAM BIG.
Takže robili ste to srdcom…
Áno, srdcom, aj keď na začiatku som musela byť dosť priebojná a presvedčiť o tom nielen manžela a celú kapelu, ale aj sponzorov. (Smiech)
Ktorá pieseň je vašou srdcovkou?
Ťažko povedať. Už pol roka pred nahratím albumu som piesne starostlivo vyberala. Museli tam byť moje najobľúbenejšie slovenské koledy, ale aj francúzske a anglické vianočné piesne, ktoré ma v priebehu rokov zaujali a boli každoročne súčasťou Vianoc v našej rodine. Moje srdcovky sú preto všetky piesne na albume. No predsa len Petit Papa Noël sa mi spája s mojimi začiatkami s francúzskym jazykom a aj s frankofónnou hudbou. Spievali sme ju v prvom ročníku na gymnáziu na hodinách francúzštiny a už vtedy ma zaujala okrem nádhernej melódie aj čarovným vianočným textom. Text piesne rozpráva dieťatko, ktoré sa modlí a prosí Ježiška, aby na neho nezabudol, keď bude rozdávať darčeky deťom po celom svete. Na koncertoch zvyknem túto pieseň aspoň v krátkosti uviesť, aby ju poslucháči vedeli lepšie precítiť.
…a z vlastných piesní?
Na albume Vianočná Janais mám dve autorské piesne: Biela pieseň a Vianočná. Autorovi sa nestáva často, že si aj po dvoch rokoch povie, tak toto sa mi podarilo a nič by som nemenil. Predsa len pri týchto dvoch piesňach to tak cítim, nemenila by som ani jednu notu, ani jedno slovo. Biela pieseň je pre mňa navyše výnimočná tým, že ženské duetá sú veľmi zriedkavé, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravdepodobne poznáte duet Tell Him od Céline Dion a Barbry Streisand, prípadne môj obľúbený Winter Song od Sary Bareilles & Ingrid Michaelson, no je ich naozaj ako šafránu. Preto som napísala ženský duet o nádeji a silnom pute priateľstva a oslovila Zuzanu Smatanovú.
Aké tradície zvyknete dodržiavať na Vianoce?
Čo sa týka tradícií, u nás je to pomiešané. Manžel je zo stredného Slovenska, jeho rodičia pochádzajú zo západného Slovenska a ja som východniarka. Žijeme v Bratislave. (Smiech) Je pre nás teda úplne prirodzené to tak trochu miešať, aby mal každý ten svoj pocit Vianoc, lebo Vianoce a tradície, to k sebe prirodzene patrí. Svokra napríklad vešia na lampu v obývačke imelo, moja mama dáva vianočnú oblátku do stredu vianočného stromčeka. Na východe sa počas Štedrého dňa dodržiava dosť prísny pôst, štedrá je naozaj až večera. U mojej svokry však už počas dňa obedujeme vianočku a šošovicovú polievku. U mojich rodičov je tradičná kapustnica, manžel je zas zvyknutý na hríbovú omáčku. A kapor? U nás doma určite nie. V mojej vani ešte neplával ani jeden, nemala by som potom to srdce…
Ako sa vám býva v Bratislave?
Pochádzam z malej dedinky Medzianky na východe Slovenska, ale v Bratislave žijem už desať rokov. Vlastne podstatne viac, lebo už asi päť rokov každému hovorím, že som tu desať rokov. (smiech) Bratislavu som si obľúbila od prvého dňa na internáte v Mlynskej doline a aj keď som študovala semester v Bordeaux alebo pracovala počas leta v USA, vždy som sa sem rada vracala. Odmalička ma to ťahalo do mesta a moje deti to zase, naopak, ťahá na dedinu. Moja 8-ročná dcéra má jasnú predstavu, že vysokú školu bude študovať v Prešove a bývať u babky na chalupe. (Smiech) No nateraz je nám Bratislava dobrým domovom a vďaka silným priateľstvám sa tu už roky cítime naozaj doma.
Čo by ste tu chceli zmeniť?
Určite sa nájdu veci, ktoré by sa dali zlepšiť, Trnavské mýto v hroznom stave, nevzhľadná Patrónka či každodenné zápchy na Prístavnom moste… No mnoho vecí sa tu za posledné roky zlepšilo, a tak ostávam optimistka a verím, že sa nám v hlavnom meste bude dobre bývať aj naďalej, najmä v našej Karlovej Vsi, kde sme doma už 10 rokov.
