Čo vás ovplyvní natoľko, že sa rozhodnete kráčať celkom inou cestou ako vaši rovesníci? Prinášame vám zaujímavý rozhovor.
Ostatní mladí ľudia v jej veku majú celkom iné koníčky. Reč je o 18-ročnej vedkyni Karin Ikovej, ktorá sa rozhodla uberať úplne odlišným smerom ako jej rovesníci. Jej cieľom je odhaliť škodlivé účinky hliníka a zlepšiť tak náš život.
Bežne sa mladý človek nerozhodne v dvanástich, že bude vedcom. Čo vás k tomu viedlo (kto alebo čo vás najviac ovplyvnilo)?
Už od detstva ma veľmi bavila veda, predovšetkým vesmír. Na základnej škole som sa naučila pracovať s mikroskopom a veľmi ma to zaujalo. Čím som bola staršia, môj záujem o vedu rástol. V spomínaných 12 rokoch som začala experimentovať i doma. Na druhom stupni základnej školy organizoval náš učiteľ chémie Martin Káčer chemický krúžok. Vďaka nemu sme mohli vidieť vedu v praxi a vedela som, že chémia je tá správna cesta.
V 9. ročníku som sa pripravovala na chemickú olympiádu, ktorá bola zameraná na hliník, meď a železo. Vzhľadom na to, že som sa chcela o každom prvku dozvedieť čo najviac, dostala som sa k článku, kde bola opísaná toxicita hliníka a jej spojitosť s odporcami vakcinácie. Začala som si zisťovať niečo viac o jeho účinkoch v živých organizmoch. Mnoho publikácií popisovalo jeho toxicitu, iné ju vyvracali. V jednom z článkov bolo opísané, ako táto problematika nie je veľmi preskúmaná a tak som si v mojom 14. roku života povedala, že ja budem tá, ktorá túto tému viac preskúma.
Čím je váš výskum výnimočný?
Každý výskum je niečím výnimočný, keďže chce odhaliť niečo nové, nepreskúmané. V mojom výskume analyzujem koncentráciu hliníka v potravinách, kozmetike, liekoch, vakcínach a pitnej vode. Namerané hodnoty porovnávam s povolenou dávkou stanovenou svetovou zdravotníckou organizáciou. Ďalej sa venujem novým obalovým materiálom, ktoré by nahradili alobal v kontakte s potravinami. Jedným z mojich cieľov je taktiež vyhľadať kontrastnú látku na detekciu hliníkových ložísk v tele, ktorá by slúžila na diagnostiku. Samozrejme, nezabúdam ani na spomínané vakcíny. Hliník sa vo vakcínach nachádza ako adjuvans – prídavná látka zvyšujúca imunitnú odozvu organizmu. Vzhľadom na to, že niektorí ľudia majú skutočne alergiu na hliník a nie je poskytovaná alternatíva prídavných očkovacích látok, budem sa určite v budúcnosti venovať i náhrade adjuvansov.
Kto je vašim najväčším vzorom?
Mojim najväčším vzorom je aj vždy bude už bohužiaľ… Ing. Lukáš Hrdlička a taktiež Chris Exley, ktorý sa venuje tejto problematike.
Aké sú vaše koníčky?
Väčšinu môjho voľného času skutočne tvorí veda. Motivuje ma, že tým, čo robím, dokážem pomôcť druhým a preto neľutujem každú moju chvíľu voľného času strávenú práve v laboratóriu. Aby ste si nemysleli, že k mojim záľubám patrí len veda, venujem sa i kresleniu najmä anatómii ľudského tela, fotografovaní, skateboardingu a taktiež rada cestujem.
