Jedna z najuznávanejších slovenských etnologičiek a historičiek v rozhovore pre BratislavaDen.sk prezradila, odkiaľ sa vzali a prečo vznikli sviatky, ktoré slávime na prelome mesiacov október i november.
Kedy a prečo vznikol Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých?
Sviatok všetkých svätých (v ľudovej reči Všechsvätých) zaviedol v roku 609 pápež Bonifác IV., keď rímsky Panteón, kde sa uctievali všetky pohanské božstvá, zasvätil Panne Márii a Všetkým svätým.
Na mnohých miestach Slovenska sa v prvý novembrový deň končilo funkčné obdobie richtára, boženíkov, (obecných sluhov) a obecného pastiera. Preto nasledovali voľby, ktoré ich buď potvrdili, alebo nastúpili noví. Okrem toho bol to aj deň zosypu, prinášania zrna ako naturálnej odmeny obecných sluhov a pastierov.
Pamiatka zosnulých sa slávi od konca 10. storočia, keď v slávnom francúzskom benediktínskom kláštore Cluny zaviedli tradíciu večer v tento deň vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a odslúžiť za ich duše zádušnú omšu. Tento zvyk sa v západnej cirkvi rýchlo ujal a postupne rozšíril.
Odkiaľ sa vzal Halloween?
Halloween má pôvod v kultúre Keltov. Večer 31. októbra Kelti slávili sviatok Samhain, ktorým sa skončilo leto a začínala sa zima. Ďakovalo sa ním za úrodu. Keďže Kelti silno uctievali kult mŕtvych predkov – čo znamenalo, že verili, že mŕtvi môžu pozitívne, alebo naopak negatívne ovplyvniť napríklad úrodu na poliach, nosili im obetné dary.
Kelti prostredníctvom svojich kňazov – druidov verili, že počas tejto noci sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých a treba ich obdarovať. Práve preto na kopcoch pálili ohne, aby mŕtvi vedeli, kam sa majú vrátiť, no oheň a jeho očistná sila zároveň chránili živých pred zlými démonmi a duchmi. V túto noc sa taktiež rozprávali príbehy o mŕtvych, ktoré však museli mať len pozitívny obsah, inak by si mŕtvi duchovia vzali živých do záhrobia.
Takže americký Halloween je vlastne európskym sviatkom?
Áno. Postupne sa po prijatí kresťanstva v celej Európe začal sláviť Sviatok všetkých svätých a spomienky na zosnulých. V stredovekom Anglicku sa Sviatok všetkých svätých označoval ako All Hallows, paralelne sa udržiavali aj ľudové zvyky, All Hallows´ Eve, teda v predvečer Dňa všetkých svätých – ktoré majú korene práve v spomínanom keltskom sviatku spomínania na mŕtvych predkov.
Po prisťahovaleckých vlnách z Anglicka do USA (17. storočie) sa sem priniesli aj domáce ľudové zvyky, čiže aj ľudové slávenie Halloweenu, aj slávenie cirkevného sviatku Všetkých svätých.
No najmä počas 20. storočia sa z Halloweenu stáva neopohanský sviatok, do ktorého sú primiešané karnevalové postavy strašidiel. Sviatok obľubuje najmä americká mládež, ktorá v ňom vidí príležitosť na zábavu. Postupom rokov sa z Halloweenu stal len akýsi sviatok strašidiel a strašidelných masiek. Samozrejme, tento sviatok využíva časť ľudí aj na propagáciu kultu smrti a na propagáciu strašidelných postáv vampírov, zombie – čo sú vymyslené postavy – produkty modernej hororovej kinematografie.
Koledovanie detí na Halloween sa však zaviedlo až v USA?
Koledovanie – teda obchôdzky detí, ktoré dostávajú sladkosti, má svoje korene naozaj v USA. Táto tradícia sa vyvinula z obdarovávania chudobnejších detí jedlom a šatstvom na zimu. Postupom času sa z tohto aktu milosrdenstva vyvinuli obchôdzky detí v maskách po domoch, kde symbolicky dostávajú do košíčka sladkosti. Tradícia Halloweenu sa postupom času úplne modifikovala, najmä v USA na spomínané sviatky strašidiel a ako príležitosť dobrých tržieb si tento sviatok nenechali ujsť najmä obchodníci, ktorí ho postupne priniesli do celého sveta. Pridali sa majitelia reštauračných zariadení – ktorí dnes robia rôzne druhy „strašidelnej“ zábavy – akéhosi karnevalu pre mládež i dospelých.
Ako podľa vás prijali Halloween Slováci?
Po roku 1989 sa postupne Halloween objavuje aj na Slovensku. Na vidieku vychádzajú ľudia skôr z tradícií neskorej jesene a robia tzv. svetlonosov. Ide o vydlabané tekvice, do ktorých sa dávajú sviečky. Vydlabávanie tekvíc bolo spojené tiež s rozprávaním strašidelných príbehov.
Časť obyvateľov Slovenska, a to najmä staršie generácie, Halloween striktne odmieta ako pohanský, čarodejnícky a americký sviatok, časť obyvateľov rozvíja sviatky Svetlonosov a Halloweenu na slovenský spôsob a časť, najmä teenageri, prijíma komerčnú podobu amerického Halloweenu, a teda párty, strašidelné masky či zábavu.
Zaujímavosťou je, že Halloween je zakázaný vo všetkých krajinách ortodoxného islamu.
Bratislava a zvyšok Slovenska. Myslíte, že existuje v oslavovaní týchto sviatkov výrazný rozdiel?
Súčasné obyvateľstvo Bratislavy je veľmi rôznorodé, rodených Bratislavčanov, ktorí majú v meste viacgeneračné korene, nie je až tak veľa. A tak väčšina obyvateľov Bratislavy odchádza na „Dušičky“ k svojim príbuzným a na hroby do svojho rodiska. Bratislava je stíšená, je v nej viditeľne menej ľudí. Obyčajne si každý človek, a to bez rozdielu na to, odkiaľ pochádza, nájde chvíľku a zájde na cintorín, alebo si spomenie na svojich zosnulých.
Čo si myslíte o dnešnej podobe slávenia týchto sviatkov?
Ak sa dnes zatúlame na cintorín už pred Dušičkami, zaznamenáme na ňom živú aktivitu – ľudia čistia hroby a pomníčky, na hroby sa prinášajú kvety v črepníkoch, najčastejšie chryzantémy. Občania sa priam predbiehajú v tom, ako vyzdobia hroby svojich zosnulých. Ak tak chcú vyjadriť svoju úctu k nim, je to v najlepšom poriadku a nadväzujú na krásnu tradíciu prevzatú z minulých storočí. Pravda, niekedy sa nemožno ubrániť dojmu, že ide skôr o súťaž v predvádzaní svojej zámožnosti a spoločenskej prestíže…
Sviatok Halloweenu je podľa mňa takmer všade na svete dnes komerčným sviatkom, ktorý vyhovuje obchodníkom, pretože stúpajú tržby (často do astronomických výšok) rôznych strašidelných kostýmov a artefaktov.
Ako tieto dni prežívate vy?
Ja sa počas týchto dní rada túlam po historických cintorínoch Bratislavy, navštívim Ondrejský cintorín, cintorín pri Kozej bráne, zájdem na vojenský cintorín na Slavíne. Všade zapálim sviečku a spomeniem si na známych i neznámych mŕtvych predkov, ktorí po sebe zanechali veľa dobrého pre nás živých. Tieto sviatky sú aj dobrou príležitosťou k rodinnému stretnutiu a k utuženiu rodinného života a príbuzenských vzťahov.
