Architekt Oliver Kleinert, ktorý spolu so svojou manželkou, módnou návrharkou Danou Kleinert, stál za projektom Šafko, má rád lokálny dizajn, kreatívnu prácu a hravosť. Zaoberá sa kontajnerovými stavbami, vytvára z nich niečo, čo môže oživiť priestor v hlavnom meste. Atypické kontajnerové stavby by mohli byť budúcnosťou architektúry, zatiaľ však nie je pre ne v Bratislave pochopenie. Oliver Kleinert nám porozprával o svojej práci a plánoch.
Ako, ako architekt kontajnerových stavieb, vidíte budúcnosť takýchto stavieb?
Kontajnerové stavby, či objekty sú len jednou časťou mojej tvorby, sú prakticky „len“ stavebným materiálom, niečo ako veľké lego či tehly. Používam ich pri projektoch, kde plnia svoj účel – obsahový, časový, finančný. Určite v tom vidím budúcnosť, rád s kontajnermi robím a to už od konca 90. rokov. Akurát medzičasom sa stali aj hitom aj vo svete, a tak to je teraz viac vidieť 🙂
Prečo považujete kontajnerové stavby za výhodné, možno lepšie ako klasické stavby?
Kontajnery reflektujú nové, iné nastavenie vývoja spoločnosti – rýchlosť zrealizovanej architektúry šetrí čas, sú flexibilné, prenositeľné, sú aj symbolom slobody v tom zmysle, že ľudia sa nechcú viazať na jedno miesto tak, ako to robili ich rodičia. Kontajnerová architektúra tiež ponúka komplexnosť riešení a baví ma na nej aj vyhotovenie systémom „plug-and-play“, to sa pri klasickej stavbe nedá.
Prečo sú kontajnerové stavby označované za ekologickejšie?
Sú jednoducho recyklovateľné, vieme ľahko zmeniť ich účel, vieme použiť ich pevnú konštrukciu, upgradeovať na niečo iné, vieme ich podľa potreby premiestniť… je tam veľa výhodných aspektov.
Pracovali ste na projekte Šafko, ktorý bol mestskou časťou Staré Mesto zrušený. Išlo o veľmi vydarený a zaujímavý projekt. Chceli by ste sa k niečomu podobnému vrátiť?
Šafko nám ukázalo, že bolo správne nastavené z hľadiska pozdvihnutia a oživenia verejného priestoru, rovnako ako aj udržateľnosti. Paradoxne až cielené politické rozhodnutie nového vedenia Starého Mesta hneď po voľbách ho dokázalo zlikvidovať. Do tohto momentu sa pekne ukazovalo, že fungovala tématická náplň, ktorej základom bola správna kombinácia neziskového sektora, dizajnu, kaviarničky, galérie, lokálnych potravín a služieb spojených so zapojením ľudí bez domova, ako aj komunít s rôznymi záujmami.
Určite ma zaujímajú podobné projekty vo verejných priestoroch, a to hlavne kvôli rýchlej, kvalitnej a cielenej intervencii, ktorú spôsobia.
Na Šafko bola „našitá“ určitá kombinácia funkcií, v inom priestore sa zas na to treba pozrieť inak. A to nás na tom veľmi baví.
Stále máme v rozpracovaní projekt THE MOST, oživujúci 40 rokov zanedbané prostredie pod Mostom SNP, tak veríme, že sa to raz podarí. Kontajnery sú v takýchto projektoch veľkou výhodou – ich počet je flexibilný podľa potreby, nemusíte ich zakladať, dajú sa rýchlo odstrániť, ak ich už netreba, ale hlavne – „container“ je vlastne „obsahovač“ – a obsah je základ kvalitne fungujúcej architektonickej intervencie tohto typu.
Čo hovoríte na Kontajner Riviéra v Karlovej Vsi? Je to podľa vás budúcnosť pre menšie podniky?
Kontajner ako systém „plug-and-play“ architektúry vnímam ako budúcnosť, nielen pre podniky. Toto je však určite jedna z ciest, už teraz riešime pomerne veľa ponúk tohto typu. Predstavte si, že ste začínajúci podnikateľ, chcete mať vlastnú kaviarničku alebo palacinkáreň, bistro, obchodík s ateliérom – čokoľvek. A za rozumné peniaze si kúpite celý priestor. Keď sa vám bude dariť, pricvaknete si ďalší, keď nie, nevadí, stále máte možnosť presunúť sa inam, alebo kontajner použiť iným spôsobom. Z dočasného sa môže stať aj niečo trvalé, z nepotrebného potrebné, z malého veľké, ale aj naopak.
Kde v Bratislave sa plánujú kontajnerové stavby?
To záleží od investorov, či developerov.
Aké sú výhody a nevýhody oproti murovaným stavbám?
Výhody som už spomínal, tak teraz o nevýhodách: podobne ako každá oceľová konštrukcia nemá také akumulačné vlastnosti ako stavba murovaná, avšak správnym technologickým prístupom sa dajú dosiahnuť parametre podobné klasickým stavbám (napr. tepelnoizolačné vlastnosti a pod.).
Kontajnery sú limitované aj svojimi rozmermi, ale aj táto nevýhoda sa dá premeniť na výhodu – pre nás je to jednoducho veľké lego poskytujúce široký diapazón možností. Rovnako nie je jednoduché spraviť z hocičoho 12-metrový nosník, z kontajnera sa to dá, takže pre mňa nie sú limity až také úzke, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pýtam sa síce na kontajnerové stavby, možno však kontajnery a výtvory z nich nazvať stavbou?
Samozrejme 🙂 Rovnako však stavbou ani byť nemusia.
Dôležité je, že ich môžme nazvať architektúrou. Či už dočasnou alebo trvalou. Čo sa týka rigidnej definície stavby, na Slovensku sa boríme so zastaraným stavebným zákonom, ktorý nereflektuje požiadavky doby a smerovanie spoločnosti a jej nárokov. S tým by sme mali niečo spraviť, pričom pre dobré a fungujúce príklady netreba chodiť ani ďaleko.
V čom presne vidíte kreativitu v práci s kontajnermi?
Ľahkosť, hravosť, systém… lego 🙂
Máte nejaký vysnívaný projekt, ktorý by ste chceli uskutočniť?
Mám rád kvalitné, dobre fungujúce verejné priestory napojené na funkčné schémy rôzneho charakteru. Priestory kvalitne „zrežírované“, či kvalitné súťaže. Také ma bavia v mikro aj makro svete. Mám rád aj divadlá, školy, zmysluplné občianske stavby a exteriéry, nastavovanie konceptov.
