Fotografi z celého sveta na viac ako 30 výstavách momentálne pôsobia v Bratislave. Festival Mesiac fotografie sa prvým novembrovým dňom naplno rozbehol. Jedna z originálnych výstav láka telom.
November v Bratislave patrí vyše 30 rokov práve fotografii a umelcom s ňou spojenými. Tento rok viac, ako tie predchádzajúce, bude patriť súčasníkom. „Napriek tomu, že hlavnými témami sú vojna a telo, možno nazvať tento ročník ako omladzujúci. Vystavovať budú prevažne mladí, súčasní autori. Nevenujeme sa iba historickej fotografii, ako po minulé ročníky,“ hovorí Dorota Holubová, PR manažérka festivalu Mesiac fotografie.
Počas Mesiaca fotografie môžete spoznať napríklad prácu jedného z najlepších dokumentárnych fotografov súčasnosti. Simon Norfolk prostredníctvom fotografie skúma význam slova bojisko v rôznych jeho formách. Videli ste už fotografie na kamenných platniach? Fotograf s jedinečnou technikou, Ruben Ochoa, predstaví svoje Beštiárium. Ide o fotosériu poukazujúcu na sedem nových hriechov.
Ako hovorí Holubová, určite by ste nemali obísť Galériu Zoya. „Tu je pripravený veľký výstavný projekt partnerov Európskeho Mesiaca fotografie. Vytvorený je medzinárodným kurátorským tímom z Bratislavy, Viedne, Paríža, Budapešti a Luxemburgu. Bodyfiction má v Bratislave premiéru. Predstavuje fotografické diela súčasných vizuálnych umelcov, využívajúcich ako prostriedok vyjadrenia ľudské telo.“
Na túto, nazvime ju, čerešničku na torte z ponuky festivalu sme sa pýtali Branislava Štěpánka, šéfdramaturga festivalu:
Bodyfiction, to sú fotografické diela, kde hrá prím ľudské telo ako vyjadrovací prostriedok. Čo všetko od Bodyfiction očakávať? Čo odhalí ? Čo nechá „pod rúškom“ tajomna?
„Výstava ukazuje, ako súčasní vizuálni umelci a umelkyne reagujú na témy súvisiace s telom. Vo fotografii je telo spolu s fotografickým portrétom jedinečné. Dokáže reprezentovať naše ja a zároveň niesť spoločenský či politický odkaz. Spôsob zobrazovania tela, ale i témy, ktoré umelci spracovávajú, sa za posledné roky veľmi zmenili. Napríklad pred pár rokmi by sme si výstavu tela nevedeli predstaviť bez klasického ženského čiernobieleho aktu. Dnes takéto vyobrazenie na výstave nenájdeme. Súčasný akt vyzerá inak a pôsobí inak. Divákovi poskytuje úplne iný typ emocionálneho zážitku. Najlepšie je prísť a zažiť ho na vlastnej koži.”
Predstavia sa na výstave aj slovenskí fotografi? Z akých krajín budú vystavujúci autori?
„Vystavených je viac než sto diel od pätnástich autoriek, jedného autora a jedného transrodového autora. Zastúpené sú európske krajiny ako Lotyšsko, Francúzsko, Veľkej Británia, Poľsko, Rakúsko, Holandsko, Španielsko, Švédsko. Slovensko reprezentujú dve autorky, Anna Horčinová a Zuzana Pustaiová. Je sympatické, že väčšinu vystavujúcich tvoria autorky – ženy.“
Prinesie výstava aj diela, ktoré možno charakterizovať ako šokujúce, kontroverzné, „na hrane?“ Na druhej strane, môže tu návštevník nájsť i úsmev, vtip či nadsadenie?
„Domnievam sa, že pre väčšinu návštevníkov výstavy budú niektoré diela pôsobiť šokujúco a kontroverzne. Tradične, ide o diela zaoberajúce sa témou transhumanizmu, čiže vývoja ľudského druhu za pomoci technológií za hranicu ‚prirodzenosti.‘ Ale napríklad i emóciou nabité fotografie pracujúce s témou identity či rodovou problematikou. Autorky a autori viac než kedysi pracujú s nadhľadom a sebairóniou. To znamená, že diela nezriedka dokážu vzbudiť úsmev či pobavenie. Pre návštevníkov je k dispozícii sprievodný text, ktorý ich prevedie výstavou a poodhalí súvislosti a jednotlivé autorské prístupy.“
Ako vnímate, celkovo možno v umení, nielen fotografii, telo ako umelecký vyjadrovací prostriedok? Má priamo fotografia svoje špecifiká, odlišuje sa vo vyjadrovaní napríklad od sochy či maľby?
„Fotografia tela má medzi inými umeleckými druhmi špecifické postavenie. Fotografický obraz tela predstavuje zároveň subjekt i objekt. Na druhej strane, vďaka technickému fotografickému postupu je akýmsi priamym odtlačkom, mostom medzi realitou. Aj keď by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že umelec tvoriaci v tradičnom médiu maľby alebo sochy vkladá do diela viac ‚duše,‘ ukazuje sa, že fotografia má tú istú schopnosť. Dokonca aj v prípade, keď sa umelec vedome usiluje oprostiť fotografiu od akýchkoľvek emócií. Fotografia ich skrátka sprostredkováva inak. Práve to je na nej to krásne a príťažlivé.“
Festival Mesiac fotografie, to sú desiatky výstavných projektov, autori z rôznych kútov sveta a jedno miesto – Bratislava. Doprajte si počas novembra niektorý z týchto umeleckých zážitkov.
