Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov, je uznávaný ekonóm. Dôvodom, prečo podľa neho vzniká na týchto miestach veľká nezamestnanosť, je predovšetkým chýbajúca infraštruktúra. Opýtali sme sa ho na názor na infraštruktúru na Slovensku i v Bratislave, i na to, čo hovorí na bezplatnú dopravu.
Fungujúca infraštruktúra je dôležitá nielen v súvislosti s ekonomickým rozvojom. Je to tak?
Samozrejme, infraštruktúra ako niečo, čo zabezpečuje rovný prístup k verejným službám a k možnosti realizovať svoje schopnosti na trhu práce, je základom.
Ako je na tom Slovensko, čo sa týka infraštruktúry? Čo by sa v tejto oblasti dalo zlepšiť?
Zlepšiť sa dá všetko, od kvality dopravnej infraštruktúry po prístup ku kvalitnému zdravotníctvu, školstvu, verejnej správe atď.
Je podľa vás na tom Bratislava, čo sa týka dopravy, dobre?
Bratislava so svojím okolím by mohla byť krásnym miestom pre život, nemuseli by sme so závisťou pozerať cez plot na Viedeň, ktorá je už niekoľko rokov najlepším miestom pre život na svete. Okolie Bratislavy núka priestor nielen pre prácu a bývanie, ale aj pre jazerá, parky, farmy; je tu Dunaj, sú tu chránené oblasti, je tu všetko, len to treba rozumne využiť. Takže nielen doprava, ale vôbec územný rozvoj a plánovanie, presadzovanie verejného záujmu je niečo, čo Bratislave veľmi chýba.
Človek, ktorý cestuje do práce autom, denno-denne naráža na to, že je Bratislava upchatá. Ako sa na to pozeráte?
Je to zlé, keď si v aute zapnete rádio a počúvate zasvätené debaty o problémoch, ktoré problémami vôbec nie sú, kým otázku života v Bratislave reálne nerieši nikto – ak teda za riešenie nepovažujeme odpovede typu „nedá sa“. Bratislava ďalej rastie vysokým tempom a s tým budú rásť aj problémy spôsobené odkladaním riešení. Z môjho laického pohľadu neexistuje iné rýchle riešenie, než sprístupniť železničné stanice v okolí Bratislavy a priviesť vlaky do centra mesta po električkovej trati rovnako, ako som zažil v Amsterdame prvýkrát v roku 1992 a neskôr v iných mestách. To by si však vyžadovalo spoluprácu, odbornosť a odvahu prebrať zodpovednosť. „Nedá sa“ spolu s čakaním na rozhodnutia developerov je očividne schodnejšia cesta.
Pred časom jeden z kandidátov na župana predstavil zámer dopravy zadarmo. Môže doprava zadarmo situáciu na bratislavských cestách zlepšiť a ekonomicky fungovať?
Je to súčasť riešenia, ktorú vnímam v dvoch rovinách – ako pokus vyriešiť rastúci rozdiel medzi zvyšovaním reálneho počtu obyvateľov kraja a tým aj ich nárokov na rozvoj na jednej strane, a príjmom z podielových daní, ktorý zo 71 % závisí od počtu osôb s trvalým pobytom. Podľa prognózy demografov z októbra 2013 okresy s najväčším percentuálnym prírastkom počtu obyvateľov sa nachádzajú v Bratislavskom kraji, počet obyvateľov okresu Senec má do roku 2035 vzrásť o 32 %, Bratislava IV o 10 %. Doprava zdarma je snahou pozitívne motivovať Bratislavčanov, aby sa prihlásili k trvalému pobytu a priniesli do svojho kraja potrebné financie – keďže nikto iný to za nich nevyriešil. Po druhé, vnímam to aj ako snahu dostať viacerých cestujúcich na palubu verejnej dopravy so všetkými pozitívnymi dôsledkami pre dopravu v rámci kraja. Tým by sa zároveň aj zvýšil tlak na kvalitu cestovania a ďalšie uprednostňovanie verejnej dopravy pred individuálnou, keďže inej cesty asi niet. Páči sa mi tento inovatívny, pozitívny a aktívny prístup, ktorý, samozrejme, nie je jednoduchý.
