Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave upozornil na kvalitu ovzdušia v hlavnom meste SR. Zároveň vo svojej správe napísal, aký má ovzdušie vplyv na ľudské zdravie.
Ako uviedol RÚVZ BA na svojej webovej stránke, Bratislava má jednu veľkú výhody oproti iným mestám, a tou je priemerná veternosť cez 5 m/s. Preto sa tu v priebehu roka vyskytuje veľmi málo inverzných dní, kedy nedochádza k dostatočnému rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší. Ako pokračoval úrad, z tohto dôvodu, aj keď je v meste pomerne veľa rôznych zdrojov znečistenia ovzdušia, dochádza tu k výraznému riedeniu znečisťujúcich látok a v dýchacej zóne človeka ich koncentrácie zväčša neprekračujú prípustné hodnoty.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave vo svojej správe uviedol aj to, čo je takzvaný zimný smog. Ide o koncentráciu prachu, oxidov dusíka a oxidov síry počas zlých rozptylových podmienok. „V zimnom období sa v Bratislave prakticky smogové situácie, ktoré by si vyžadovali opatrenia na zdrojoch znečisťovania a obmedzenia spôsobu života obyvateľov, nevyskytujú. Zvýšené koncentrácie týchto látok majú najmä dráždivý efekt na dýchacie cesty a môžu na ne negatívne zareagovať najmä alergici – astmatici, osoby s ochoreniami dýchacieho a srdcovo-cievneho aparátu a veľmi malé deti,“ napísal ústav.
Naopak letný smog predstavuje zvýšené koncentrácie prízemného ozónu v dôsledku pôsobenia slnečného žiarenia na niektoré organické látky v ovzduší. „Takéto zvýšené hodnoty sa v Bratislave vyskytujú iba niekoľko hodín až niekoľko dní v roku, čo nepredstavuje ohrozovanie zdravia. Zdravotný efekt môže byť v podráždení dýchacieho systému u citlivých osôb,“ spresnil RÚVZ BA.
Podľa ďalších informácií od úradu, v minulosti prevládali v hlavnom meste SR v znečisťovaní ovzdušia takzvané stacionárne zdroje, ide o veľké výrobné celky, akými sú napríklad Slovnaft, Istrochem, Matador, Technické sklo a ďalšie podobné. Postupne ale dochádzalo k úprave výroby, respektíve niektoré rizikové prevádzky zanikli. „Rovnako pokročila plynofikácia tepelných zdrojov – teplární, kotolní i lokálnych vykurovacích zdrojov. Neúmerne sa však navýšilo znečisťovanie ovzdušia z dopravy,“ vysvetľuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave. „O to viac, že v čase dopravnej špičky dochádza k spomaleniu dopravného prúdu, a tým aj k zvyšovaniu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Okrem jemných prachových častíc sa z výfukov šíria aj dráždivé oxidy dusíka a karcinogénny benzén,“ pokračoval úrad.
Ako uvádza RÚVZ BA, v miestach obytnej zástavby nedochádza k prekračovaniu prípustných koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, preto nie je predpoklad, že by kvalita ovzdušia ohrozovala zdravie obyvateľov Bratislavy.
„Limity sú stanovené pre dlhodobý pobyt obyvateľov (trvale 70 rokov života a prítomnosť rizikových skupín obyvateľov) a ich krátkodobé prekročenie nepredstavuje zdravotné ohrozenie. Navyše prekračovanie limitov nebolo zistené v žiadnej obytnej zóne, ale na križovatke Trnavské mýto, ktorá je jednou z najzaťaženejších križovatiek v SR. Vzhľadom na dobré rozptylové podmienky je však niekoľko metrov od križovatky už situácia podstatne lepšia,“ dodáva záverom Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave.
