Bratislava si musí s financiami pomôcť aj sama, ak chce získať viac peňazí do rozpočtu, musí podniknúť účinné kroky v oblasti, na ktorú ma priamy vplyv. Takou je najmä daň z nehnuteľností, konštatovalo to Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta na svojom zasadnutí pri prerokúvaní pracovného návrhu všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta o dani z nehnuteľností.
Podporu zvýšeniu sadzieb daní z bytov, domov a nebytových priestorov využívaných na podnikanie vyjadrilo regionálneho združenie ešte na rokovaní v júni. V prípade štandardného trojizbového bytu s plochou 60 metrov štvorcových bola vtedy reč o zvýšení ročnej dane približne o 10 eur.
„Návrh VZN z dielne odbornej pracovnej skupiny, v ktorej sú zástupcovia magistrátu i mestských častí, však ráta s vyššou sadzbou dane. Zvýšenie by sa pritom malo dotknúť nielen bytov a domov, ale aj stavebných pozemkov, stavieb na poľnohospodársku produkciu a nebytových priestorov,“ vysvetlila tlačová tajomníčka združenia Alžbeta Klesnilová.
Ako pokračovala, na druhej strane návrh posúva vekovú hranicu, pri ktorej vlastníci bytov a domov slúžiacich na trvalé bývanie môžu požiadať o 50-percentné zníženie vyrubenej dane, a to zo 70 na 62 rokov.
„Napriek všeobecnej podpore filozofie nariadenia dnes ťažko povedať, či bude schválené tak, ako je navrhnuté. Predzvesťou možných korekcií sú napríklad názory z finančnej komisie mestského zastupiteľstva, podľa ktorých by sa nárok na daňovú úľavu mal vzťahovať na občanov vo veku od 65 rokov,“ dodala.
Podľa predbežných výpočtov by mesto navrhovaným zvýšením dane získalo približne deväť miliónov eur, dôchodcovia by však na úľavách ušetrili dva milióny eur.
„Predpokladaný celkový efekt teda predstavuje zhruba sedem miliónov eur, pričom polovica z tejto sumy by išla do rozpočtov mestských častí,“ priblížila tlačová tajomníčka Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb, ktoré tvoria približne 65 percent všetkých daňových príjmov mesta, dostáva Bratislava v oklieštenej podobe.
„Nie podľa skutočného počtu obyvateľov uvádzaných v registri obyvateľstva, ale podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 2011. A to je menej o 48-tisíc obyvateľov. Týmto Bratislava stráca ročne približne 18 miliónov eur,“ vysvetlila Klesnilová.
V súvislosti s navrhovaným nariadením starostka mestskej časti Devín Ľubica Kolková poukázala na problém s čiernymi stavbami, ktorých sa zvýšenie sadzby dane za stavebné pozemky netýka. Vo vzťahu k riadnym stavebníkom to označila za neprijateľné.
„Požiadame preto magistrát o výklad možností na iniciovanie legislatívnych zmien, aby zvýšenou sadzbou mohli byť zdaňované aj pozemky, na ktorých budú zistené čierne stavby,“ doplnila.
Starostovia sa zaoberali aj riešením parkovacej politiky, ktorej súčasťou je príprava príslušného všeobecne záväzného nariadenia a štatútu hlavného mesta. Združenie odporúča o rok od prijatia nariadenia posunúť vyplácanie 25-percentného podielu z vybraných platieb za parkovanie mestskými časťami mestu.
O plnení viacerých požiadaviek a návrhov hovorili členovia združenia za prítomnosti primátora Iva Nesrovnala. Išlo napríklad o to, aby primátor začal proces zmeny štatútu hlavného mesta v článku, ktorý by vniesol systémové zmeny do prerozdeľovania výnosu z daní medzi mesto a mestské časti. Konkrétne ide o úpravu delenia výnosu dane z ubytovania, ktorá je v súčasnosti ako celok príjmom mesta, medzi mesto a mestské časti v pomere 50:50.
Ďalej ide o participáciu mesta na solidarite so siedmimi malými mestskými časťami, na ktorej sa zatiaľ podieľajú štyri najväčšie mestské časti. Z vystúpenia primátora na rokovaní vyplynulo, že s niektorými požiadavkami má problém. Na margo dane z ubytovania uviedol, že 30 percent z jej výnosu odvádza mesto Bratislavskej organizácii cestovného ruchu (BTB). Preto, povedal, že ak by sa mala daň deliť medzi mesto a mestské časti, potom aj tie by sa mali deliť s BTB.
K navrhovanej participácii mesta na solidarite poznamenal, že ak by sa zaviedla, potom by sa zas mestské časti mali podieľať na splácaní dlhov mesta. „Faktom však je, že aj mestské časti majú rôzne pôžičky, ktoré si splácajú,“ poznamenala Klesnilová.
Starosta Starého Mesta Radoslav Števčík s takýmito názormi primátora nesúhlasí. Uviedol, že mestská časť aktuálne pripravuje na rokovanie miestneho zastupiteľstva návrh na vstup Starého Mesta do BTB, aby cestovný ruch preň znamenal nielen výdavky, ale aby mal z neho aj príjmy.
