O grófke sa traduje, že bola snúbenicou slávneho skladateľa Beethovena. Ostali dôvernými priateľmi až do konca života.
Ludwig van Beethoven patrí medzi najznámejších hudobných skladateľov a jeho tvorbu si púšťajú aj dnes mnohí milovníci vážnej hudby.
Hoci ide o nemeckého skladateľa, významnou osobou v jeho živote bola žena, ktorá sa narodila v Prešporku. Od smrti Terézie Brunšvikovej uplynulo už viac ako 160 rokov, no jej život ostáva stále zahalený rúškom tajomna.
Mladá vdova
Terézia sa narodila v júli 1775 v dome na Rybnom námestí. Jej otec Anton Brunšvik bol krajinský hodnostár, radca uhorskej miestodržiteľskej rady, sudca sedmipanskej stolice a tekovský župan. Išlo o bohatý rod, ktorý vlastnil majetky v niekoľkých mestách.
Jej starého otca povýšili podľa publikácie Ivan Szabó – Významné osobnosti starého Prešporka do grófskeho stavu v dobe, kedy sa narodila. Na rodnom dome Terézie visela od roku 1910 pamätná tabuľa, že založila detské jasle v Uhorsku, dnes ju však na mieste už nenájdeme.
Terézia bola vnímavá a citlivá mladá žena, mala zmysel pre spravodlivosť. V mladosti sa venovala hudbe, literatúre či prírodným vedám. Hoci sa vydala, začiatkom 19. storočia ostala vdovou.
Anjelská záhrada
Mladá vdova hľadala útechu na rôznych miestach, bola v matkinom dome v Budíne i u sestry v Rusku. Budín sa stal miestom, kde Terézia založila prvú detskú opatrovňu v Rakúsko-Uhorsku s názvom Anjelská záhrada.
Teréziu ovplyvnilo stretnutie so švajčiarskym pedagógom Johannom Heinrichom Pestalozzim v Yverdonskom ústave. Pedagóg vyučoval deti hravou formou a zameriaval sa na ich základné vzdelanie. Cieľom bolo podľa Pestalozziho osvojiť si základné, intelektuálne, remeselné aj náboženské hodnoty. O svojich metódach napísal viacero kníh.
Ďalšou detskou opatrovňou, ktorú založila Terézia, bola tá v Banskej Bystrici. Išlo o prvú opatrovňu na území Slovenska. V roku 1830 vznikli materské školy na bratislavskej Vydrici a Valónskej ulici. Terézia sa podieľala aj na zriadení prvej dievčenskej priemyselnej školy v Uhorsku.
Podnikavá grófka zaviedla pre niektoré deti opatrovne zdarma, ako napríklad pre deti robotníkov. Dbala na pravidelné vzdelávanie pedagógov, ktorí vyučovali deti dejepis, hláskovanie, počítanie, prírodopis a iné predmety.
Údajná Beethovenova snúbenica
V živote Terézie figuroval istý čas známy hudobný skladateľ. Traduje sa, že ich vzťah bol natoľko vážny, že sa zasnúbili. Beethoven jej venoval Sonátu Fis dur, op. 78 pre klavír.
Grófka si písala denník a nevynechala ani zápisky o Beethovenovi. Na sklonku života si do denníka mala zapísať, že ich hlboké a srdečné priateľstvo trvalo až do konca života. Terézia sa po smrti manžela už nikdy nevydala, no nevieme určiť, či bol tým dôvodom Beethoven. Niektoré zdroje uvádzajú, že rodina Terézie nechcela povoliť svadbu pre neurodzený pôvod skladateľa.
Keď Beethoven v roku 1827 zomrel, v tajnej zásuvke stola sa našiel portrét Terézie s venovaním „Mimoriadnemu géniovi, veľkému umelcovi, dobrému človeku od T.B.“ Tento portrét si podľa svojho okolia skladateľ veľmi cenil.
Terézia svojej priateľke Mariam mnoho rokov po jeho smrti údajne prezradila, že sa v roku 1806 tajne zasnúbili. Mariam bola autorkou prvej knihy o Beethovenovi Nesmrteľná milenka, ktorou mala byť Terézia.
Grófka prežila Beethovena o 34 rokov. Zomrela vo veku 86 rokov a v prameňoch sa uvádzajú rôzne miesta jej posledného odpočinku. Podľa niektorých je pochovaná v rodinnej hrobke v Martonvasári, iné hovoria o Budíne.
