Na Slovensku existuje celospoločenská zhoda o potrebe triediť komunálny odpad v záujme ochrany životného prostredia, keďže viac než osem z desiatich Slovákov považuje triedenie odpadu za dôležité. Vyplýva to z prvého prieskumu o triedení odpadu na Slovensku, ktorý v septembri uskutočnila agentúra Focus.
Separovaniu odpadov pripisujú o trochu väčší význam ženy než muži, kladný vzťah k triedeniu majú najmä ľudia vo veku od 25 do 54 rokov, ako aj ľudia s vyšším vzdelaním. Slováci sú vo všeobecnosti spokojní s podmienkami na triedenie odpadu v ich meste či obci, pričom spokojnosť vyjadrilo 80 percent opýtaných.
Prieskum tiež ukázal, že až 90 percent občanov Slovenska vie o možnosti triediť papier, sklo a plasty, ktorých miera triedenia dosahuje asi 80 percent. Asi 50 percent ľudí však netuší, že je možné separovať aj nápojové kartóny a kuchynský bioodpad, pričom tento odpad sa triedi na necelých 30 percent.
„V tejto oblasti vidíme veľký priestor na zlepšovanie a vzdelávanie obyvateľov,“ povedal dnes novinárom sociológ agentúry Focus Martin Slosiarik. Dodal, že pokiaľ ide o triedenie v jednotlivých regiónoch, najviac triedia domácnosti v Trnavskom a Žilinskom kraji, najmenej občania Bratislavského a Košického kraja.
Veľká väčšina Slovákov sa síce hlási k triedeniu odpadov, triedený zber ale tvorí asi len deväť percent z celkovo vyprodukovaného komunálneho odpadu. Až 67 percent tvorí takzvaný zmesový odpad, ktorý končí na skládkach.
„Na jednej strane 80 percent ľudí hovorí, že triedi odpad, no podľa množstva to vyzerá, že ľudia triedia len zriedka,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) Miroslav Jurkovič.
Priemerný slovenský občan vyprodukuje viac ako 320 kilogramov komunálneho odpadu za rok a z tohto množstva vytriedi 25,6 kilogramu. Napríklad v Čechách sa k triedeniu hlási 75 percent ľudí, no priemerný Čech vytriedi asi 40 kilogramov odpadu ročne.
„Najväčším problémom Slovenska je, že takmer 75 percent odpadu končí na skládkach nevyužitých. Na skládkach v EÚ pritom končí v priemere 23 percent,“ konštatoval Jurkovič. Slovensko sa podľa neho už zaviazalo, že do roku 2020 bude recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Cieľom do roku 2030 je recyklovať alebo opätovne využiť až 70 percent odpadu z domácností a na skládky posielať len 13 percent zmesového odpadu.
Situáciu v oblasti nakladania s odpadmi na Slovensku má zmeniť nový zákon o odpadoch, ktorý bude platiť od budúceho roka. Podľa generálneho riaditeľa Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia Ministerstva životného prostredia Dušana Juríka zákon zavádza niekoľko dôležitých zmien vrátane rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí budú znášať všetky náklady na zber, recykláciu a likvidáciu komunálnych odpadov.
„Koľko separovaného odpadu ľudia vyprodukujú, o toľko sa výrobcovia postarajú,“ povedal. Zákon tiež stanoví takzvané štandardy zberu, čiže presne stanovený objem zberných nádob na jedného obyvateľa. Cieľom je zabezpečiť obciam chýbajúce zberové kapacity, ktorých nedostatok je jedným z faktorov slabej úrovne triedeného zberu na Slovensku.
Celé Slovensko bude mať od budúceho roka tiež jednotné farebné označovanie zberných nádob. V neposlednom rade bude klásť ministerstvo životného prostredia veľký dôraz na výchovu a vzdelávacie aktivity zamerané na zvýšenie triedenia a predchádzanie vzniku odpadov.
