Tvorcovia nového filmu Dobrá smrť, nakrútili skutočný príbeh 72-ročnej Angličanky Janette, ktorá ich nechala s kamerou vstúpiť do svojho života.
Film je nielen o konci, ale najmä o hľadaní zmyslu života a odpovede na otázku − čo je to dobrá smrť? Slovenský režisér a producent Tomáš Krupa chcel priniesť silnú ľudskú výpoveď, podmanivú atmosféru a prispieť k detabuizácii smrti. Pod emotívny príbeh sa podpísalo päť krajín, vrátane Slovenska ešte aj Česko, Francúzsko, Rakúsko a Švajčiarsko.
Prví diváci uvidia film na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava, v prestížnej súťažnej sekcii Mezi Moři v októbri tohto roku, slovenská premiéra je naplánovaná na 21. marec 2019, film do našich kín prinesie spoločnosť ITAfilm.
„Debata okolo dobrej smrti je fundamentálne o povahe a zmysle ľudského života. Predstavy o tom, čo je to dobrá smrť vždy nejako odpovedali predstavám o tom, čo znamená dobre žiť. Čo je považované za dobrý, alebo naopak za nedobrý život, dobré alebo nedobré umieranie. Úlohu v tom zohráva postavenie a chápanie utrpenia v živote. Pohľady na význam dobrej smrti a úlohu utrpenia sa v dejinách civilizácie neustále menia. V našom dokumentárnom filme cez príbeh jednej rodiny ktorá sa pre dedičné nevyliečiteľné ochorenie ocitá v hraničnej situácii medzi životom a smrťou, pozorujeme, ako sa k týmto otázkam staviame dnes, ” povedal o filme Tomáš Krupa.
Najsilnejšou stránkou filmu je hlavná postava Janette Butlin, ktorá nechala filmový štáb s kamerou vojsť do svojho života. Film je nakrútený pomocou observatívnej metódy a do príbehu Janette vplieta charaktery a životné cesty jej najbližších. Mimoriadne emotívny príbeh je vytvorený skutočnými autentickými situáciami, ktorými si členovia rodiny a priatelia s hrdinkou prešli. Divák sa môže stať priamym svedkom zložitých situácií, v ktorých sa odkrývajú medziľudské vzťahy a postoje k tak kontroverznému rozhodnutiu.
„Našim zámerom je prispieť k detabuizácii smrti. Smrť nikto nemá rád a každý sa jej bojí. Spoločnosť uprednostňuje ignorovanie tejto najzákladnejšej životnej skutočnosti, pritom premýšľanie o nevyhnutnom konci je spôsob, ako sa na život pozerať z odlišnej perspektívy. Dnes, v dobe, kedy sa znova pýtame, kam smerujeme, nastala chvíľa na najpodstatnejšie otázky,” dodal v mene tvorcov Tomáš Krupa.
O filme v skratke
Janette je nevyliečiteľne chorá a chce dôstojne zomrieť, ale britské zákony to nedovoľujú. V jej rodine má ochorenie na svalovú dystrofiu dlhú históriu, geneticky sa prenáša z jednej generácie na druhú. Jej matka prežila desaťročia uväznená vo svojom vlastnom tele. Janette pozná prognózu choroby a volí si dobrovoľnú, lekárom asistovanú smrť. Skontaktuje sa s doktorkou Erikou vo Švajčiarsku, ktorá pomáha beznádejne chorým pacientom odísť.
Skôr než podnikne svoju poslednú cestu z Anglicka do Švajčiarska, chce svoje rozhodnutie vysvetliť členom rodiny a blízkym priateľom. Syn Simon, ktorý chorobu tiež zdedil, má pre ňu viac pochopenia než dcéra Bridget. Pokiaľ moderná medicína nenájde na ochorenie liek, bude stáť pred rovnakým rozhodnutím ako jeho matka. Obe deti sa snažia matku presvedčiť, aby svoju smrť ešte odložila. Vo filme sa rieši otázka visiaca vo vzduchu − vlastníme svoj život alebo on vlastní nás?
Eutanázia vo svete a v Európe
Dobrovoľnú smrť už povolili v niekoľkých európskych krajinách, ale v našom regióne nejestvuje ani len otvorenejšia diskusia na túto tému. Eutanázia je vo svete oficiálne povolená vo Švajčiarsku, Holandsku, Luxembursku, Belgicku, Albánsku, Belgicku, Kanade, Kolumbii; v Spojených štátoch amerických: Oregon, Kalifornia, Washington, Vermont, Montana a v austrálskej Viktórii. Vo všetkých štátoch umožňujúcich eutanáziu, platia záväzné pravidlá pre jej uskutočňovanie.
