Historická ikona starej Bratislavy zmizla z priestoru dnešnej Škultétyho ulici a Trnavského mýta už dávno. Berchtoldov palác zmizol pre výstavbu bývalého Domu odborov – Istropolisu a čoskoro tu opäť vyrastie moderný komplex slúžiaci obyvateľom.
Ako už samotný názov miesta napovedá, pôvodne tu bola hranica s mýtom. Ďalej odtiaľto boli pred viac než 200 rokmi len polia a močariská. Neskôr v 18. storočí, tu bolo mestské popravisko so šibenicou s cintorínom popravených.
Začiatkom 19. storočia sa na toto miesto prisťahoval gróf Berchtold. Získal tu pozemky, ktoré najprv zmenil n park a sad. Neskôr v roku 1832 tu dal postaviť letné sídlo, záhradnú vilu. Okrem záhrad tu stáli hospodárske budovy, stajne a vozovňa.
Šlo o vtedy modernú klasicistickú stavbu, aké boli moderné najmä v okolí Viedne. Mal dve poschodia a jeho vstupná hala bola vydláždenú mozaikou z riečnych kamienkov. Z nej viedli schody s liatinovým stĺpikovým zábradlím na poschodie, kde bolo piano nobile tromi dverami priamo prepojené s balkónom. Nad ním vidno štít, v ktorom nie je erb, ale kruhové okno.
Okolie bolo pokojné, prívetivé a plné zelene. Po desiatkach rokov však nastali zmeny a najzásadnejšou bola myšlienka železničného prepojenia Prešporka s Trnavou.
Medzičasom tu vzniklo aj trhovisko. Niet sa čomu čudovať, bolo totiž v blízkosti železnice a tak tovary a výrobky nebolo potrebné nosiť ďaleko.
Železnica viedla práve popri pozemkov Berchtoldovcov. Hoci sa rodine táto myšlienka sprvoti zaliečala, realita bola úplne inde. Rozmohla sa tu takpovediac priemyselná revolúcia a tá bola pre majiteľov nočnou morou. Okolie bolo rušnejšie a rušnejšie, rástli tu továrne, podniky aj tehelňa.
Palác stál ešte chvíľu, slúžil ako ubytovňa či kláštor. Dokonca sa tu v polovici uplynulého storočia nachádzala aj hudobná škola.
Tento koncept však socialistickej garnitúre nezapadal do plánov a tak jednoducho bez archivácie, či zachovania čo i len fragmentu histórie palác zrovnali so zemou a postavili reprezentatívnu budovu Istropolisu, Domu Robotníckeho odborového hnutia.
Hoci bol otvorený od roku 1981, jeho dostavba trvala ďalších 25 rokov. Schádzali sa tu špičky režimu a organizovali stranícke zjazdy.
