Mestské trhy boli vždy súčasťou kultúry, tie v Bratislave sa odjakživa konali na dnešnom Námestí SNP.
Námestie Slovenského národného povstania je jedným z najznámejších námestí mesta. Nedávno sa jeho časť a to tá pred Starou tržnicou premenovala na Námestie Nežnej revolúcie.
S týmto miestom je spojených mnoho pomenovaní. V ďalekej minulosti nieslo názov Marktplatz, Vasártér či Trhové námestie. Neskôr bolo premenované na Námestie Republiky, počas druhej svetovej vojny nieslo názov Hlinkovo námestie a po vojne sa stalo Stalinovým námestím.
Námestie SNP má veľmi bohatú históriu a vždy sa tu niečo dialo. Trhy v týchto miestach vznikli už v 14. storočí, kedy bolo námestie súčasťou mestských hradieb. Keďže tie fungovali ako obrana, nemohlo byť okolie zastavané a tak sa tu konali trhy.
Námestie bolo do roku 1879 rozdelené na niekoľko častí. Horná časť, v ktorej sa nachádzal kláštor a nemocnica milosrdných bratov sa nazývala Námestím milosrdných.
Časť medzi Kolárskou a Špitálskou ulicou sa nazývala Kramársky rad, keďže sa tam nachádzalo veľa „krámov“. Posledná, dolná časť námestia sa nazývala najprv Obilný trh, neskôr Hydinový či Hydinový a Zelený trh. V tejto časti už v stredoveku predávali zeleninu, ovocie a hydinu.
V roku 1879 boli osobitné názvy častí zrušené a námestie získalo názov Trhové námestie. Trhy sa tam totiž konali pravidelne, či už každodenné, týždenné alebo výročné.
V druhej polovici 17. storočia tu stál Kláštor a nemocnica Milosrdných bratov, ktorý vypálili Turci. O niekoľko rokov 1809 Wachtlerov palác vybombardovali v roku 1809 francúzske vojská.
V priebehu rokov z miesta zmizlo 21 obchodov a päť hostincov – U čierneho orla, Pri zlatej merici, U zlatej husi, U zlatého jeleňa aj exotický Útek do Egypta.
Za medzivojnového Československa pribudla Mestská sporiteľňa, poniže Štátna banka československá, Manderla, budova Ústredného družstva, Tatrabanka, obchodný dom Brouk a Babka, Baťa – tvár námestia je dnes najmä jeho viditeľnou pamäťou.
