Zábery z mesta spred niekoľkých desiatok rokov sú priam fascinujúce. Niektoré z nich sú pre vás isto známe, iné vás možno prekvapia. Pozrite si ich s nami. Staré fotografie prezrádzajú občas viac, ako by sme povedali. Vidíte aj za týmito napríklad seba pred polstoročím alebo vám ukazujú tempo života v minulosti?
Táto baroková budova sa nachádzala na Špitálskej ulici. Ide o Svätoplukove kasárne, ktoré zbúrali v roku 1973. Vzniklo tu parkovisko ministerstiev. Spomínate si na takzvaný štraich? Šlo o vojenskú večierku, ktorá z nej zaznievala vždy o deviatej hodine v podaní niekoľkých trubačov. Po vojakoch ju už vo veľmi schátranom stave zdedili učni Pozemných stavieb, a tak ju pri výstavbe ministerských budov nemilosrdne a bez akejkoľvek dokumentácie zbúrali.
Tak isto ide o Svätoplukove kasárne. História budovy sa začala písať v roku 1720, kedy ostrihomský arcibiskup Christian August Saský založil na mieste bývalej záhrady palatína Františka Wesselényiho špitál so sirotincom a chudobincom. Jeho správu zveril rádu križovníkov s červenou hviezdou, ktorých sám pozval z Prahy a ktorí si pri špitáli postavili svoju komendu. Križovníci opustili Prešporok v roku 1786, keď ich kráľ Jozef II. zrušil. V budove potom sídlila kráľovská nemocnica a koncom 19. storočia sa do nej nasťahoval 72. c. a. k. peší pluk.
Kto vie, kde sa nachádza tento rondokubistický skvost? Nachádza sa na Šoltésovej 4. Budova je pozmenená prestavbou a zahalená stromami, ale je to ona.
A na záver našej rubriky ukážka, ako sa žilo pred vojnou a počas nej v Trnávke. Dornkappel bola veľmi chudobná štvrť a ľudia bývali často vo veľmi zlých podmienkach. Domáci túto štvrť volali aj Mexiko, nachádzala sa medzi Dynamitkou a Masarykovou kolóniou. Zložená bola z drevených búd a veľmi jednoduchých sídiel. Zámožnejší postavili si domčeky, rafinovaní rozobrali niekoľko stavísk zanedbaných budov Dynamitky a postavili si ich tiež. Dornkappelská periféria, cesty na jej okraji, boli obstavané pomerne slušnými príbytkami. Ale čím viac doprostred, tým viac bolo badať biedu. Ľudia tu bývali v drevených chajdách, za ktoré navyše iným platili pomerne vysoké nájomné. Ľudia zo štvrte boli oblečení doslova v handrách a často putovali, aby sa im v centre ušiel aspoň hrnček teplej polievky.
Ako takáto štvrť vznikla? Trnávka bola nešťastným plodom prisťahovaleckej explózie začiatkom 20. rokov. Nové hlavné mesto rástlo a vábilo množiacimi sa pracovnými miestami. Mnoho robotníkov z vidieka a zo Žitného ostrova uverilo tejto rozprávke a Bratislava zažila nápor chudobných bezzemkov. Poprichádzali sem však aj takí, ktorí svoje políčka popredali a opustili svoju zem, ktorá im dožičila po krvopotnej práci iba biedne živobytie. Viacerí z nich preklínali deň, keď opustili svoje vidiecke príbytky a vydali sa do Bratislavy za vidinou lepšieho života. Mesto však nebolo zariadené na prijatie takej masy.
