Bratislava vždy patrila medzi významné mestá, dopravné uzly a mnohí šľachtici tu mali panstvá a paláce. Niektoré z nich si prezrieme detailnejšie. Svoje sídla si dali stavať už od čias renesancie, niektoré boli bezcitne zbúrané, schátrané a ponechané napospas osudu. Niekoľko z nich sa však zachovalo dodnes.
Palác zachytený približne v roku 1908, vtedy patril arcikniežaťu Fridrichovi. Dnes patrí medzi tie najikonickejšie v meste. Ide o Grasalkovičov alebo aj Prezidentský palác.
Vedeli ste, že bol postavený na voľnej ploche pred vtedy ešte opevneným mestom? Bolo to v roku 1760 na návrh architekta Andreja Mayerhofera.
Hovorí sa, že Mária Terézia v paláci vydávala aj svoju dcéru Máriu Kristínu a na svadbe im hrala kapela, ktorú dirigoval rakúsky skladateľ Franz Joseph Haydn. Ten tu dirigoval pravidelne na báloch spolu s orchestrom kniežaťa Esterházyho.
Počas vojny bol palác prestavaný na sídlo prezidenta a to podľa návrhu Emila Belluša. Dlho bol využívaný deťmi a mládežou. Po rekonštrukcii v roku 1996 sa stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Primaciálne námestie zdobil aj takýto palác, niesol meno po Štefanovi Ormosdym. Ten bol vedúcim úradníkom arcibiskupského panstva. Ľudia ho však nemali veľmi v obľube, pretože im v čase zavedenia urbára odňal veľké množstvo rolí.
Ormosdyho palác bol na palác prestavaný z pôvodného kláštora jezuitov koncom 18. storočia, avšak počas adaptácie v roku 1948 bol pre účely mestského magistrátu zrútený a nahradený novostavbou. Pôvodne plánovali k pôvodnému palácu pristavať moderné krídlo, problém nastal zrútením čelnej časti budovy. Dnes tu sídli Nová radnica alebo aj Magistrát mesta Bratislavy.
Pisztoryho palác dnes patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Bol vybudovaný v elektickom štýle v 90. rokoch 19. storočia na podnet lekárnika židovského pôvodu Felixa Pisztoryho. Ten si ho dal postaviť ako vlastný dom a lekáreň. V tom čase bola práve dnešná Štefánikova ulica, vtedy Štefania útca, mestskou triedou s bohatými obyvateľmi.
Pán lekárnik Pisztory mal za svojím palácom záhradku s liečivými bylinkami siahajúcu až k dnešnému Slavínu. Majiteľ ho dal vyzdobiť freskami, dokonca pozlátenými, ale aj umeleckým zábradlím, kristáľovými lustrami, mozaikovou podlahou a bohatou štukovou výzdobou.
Od roku 1953 poznačili palác svojím pôsobením prevádzkovatelia Leninovho múzea. Umelo znížili stropy sadrokartónovými platňami a vystavili tu propagandistické materiály, plagáty, mramorové platne aj vitríny. Až donedávna palác chátral, avšak v roku 2015 sa dočkal obnovy.
