Prejdite sa s nami niekdajšími zákutiami z histórie starého Prešporku a vcíťte sa do obyvateľov mesta pred desaťročiami. Pravdepodobne tieto zákutia poznáte, no ak nie, my vám ich predstavíme. Možno sa aj ako starí Bratislavčania o nich dozviete niečo nové.
Vedeli ste, že Kostol a kláštor klarisiek mal v minulosti takúto vežu? Veža kostola rokmi menila svoj vzhľad. História kostola siaha až do čias pred naším letopočtom. Archeológovia zistili, že tu mali Kelti už v 1. storočí pred naším letopočtom oppidum s opevnenou akropolou. V 14. storočí tu vyrástol kostol a v jeho blízkosti bol i kláštor. Koncom 16. storočia bol už ale kostol aj s kláštorom opustený a jeho nová história sa začala písať v 17. storočí. V tom čase prechádzal obnovou, ďalšou zas v druhej polovici 19. storočia.
Stará fotografia zachytáva Laurinskú ulicu pred viac ako sto rokmi. Mnoho z historických budov zostalo na svojom mieste, no v priebehu minulého storočia tu vzniklo aj niekoľko necitlivých, priam bolestivých zásahov. Veľkými zmenami však toto miesto prešlo aj v druhej polovici 18. storočia, kedy bola zbúraná mestská brána s opevnením. Za bývalého režimu niesla ulica názov Leningradská, na čo si isto mnohí pospomínajú.
Poriadne rušno bolo pred palácom Motešických na Gorkého ulici. Kedysi premávali v uliciach mesta len takéto povozy s koňmi. Palác bol postavený v 40. rokoch 19. storočia na podnet barónov. Okrem iného tu bolo aj vychýrené kasíno, kde sa stretávala smotánka zo širokého okolia.
Kedysi bola Štefánikova ulica iba obyčajnou prašnou cestou, ktorou sa dalo dostať do vinohradov a na Záhorie. Význam nadobudla v polovici 19. storočia, po dostavbe parnej železnice. Pôvodný názov tejto ulice bol Märczel Gasse, neskôr, na počesť manželky korunného princa Rudolfa, sa volala Štefániina ulica. Súčasný názov získala ulica po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi počas prvej republiky. Počas obdobia socializmu niesla názov Obrancov mieru.
Priam až neuveriteľné, že takto to vyzeralo v okolí lamačského kostolíka pred vyše storočím. Fotografia vznikla približne v 70. rokoch 19. storočia. Ide o Kaplnku sv. Rozálie a domáci jej nepovedia inak ako Rozálka. Postavená bola v 80. rokoch 17. storočia ako vďaka za koniec morovej epidémie. Dnes patrí medzi kultúrne pamiatky a je aj akýmsi symbolom samotného Lamača.
