Železnú studničku netreba nikomu zvlášť predstavovať, ale viete zaujímavosti z jej histórie? Niektoré vám teraz prezradíme.
Najslávnejšie časy Železnej studničky sú asi už dávno za nami. História však zanecháva v atmosfére tohto miesta hlbokú stopu dodnes.
Až do roku 1821 bol liečivý prameň železitej minerálnej vody neobjavený a bez úžitku odtekal do stratena. V tomto roku však stolár Johann Tronner začal potenciál tohto miesta využívať. Dostal totiž povolenie od prešporských radných na výstavbu drevených izbičiek a kúpacích kabín.
Mesto po úspechu stolára zvažovalo zriadenie vlastných kúpeľov, preto dalo urobiť rozbor vody. Výsledky boli veľmi povzbudivé, zistilo sa totiž, že voda je skutočne veľmi prospešná a plná vitamínov priaznivo pôsobiacich na fungovanie tela.
O výstavbu kúpeľov na mieste malo viacero mešťanov, napokon však svoju možnosť dostal 13. septembra 1826 Jozef Bergameny. Ten z vlastných prostriedkov, s väčšími finančnými problémami, dokončil kúpele 7. júna 1830, kedy tu oficiálne začala prvá kúpeľná sezóna. Kúpele získali meno podľa vtedajšieho panovníka Ferdinanda V., Ferdinandove kúpele.
Svojho času sa do kúpeľov dalo dostať jedine fiakrami ťahanými koňmi, neskôr sem bola zavedená trolejbusová doprava. Trolejbusy premávali od roku 1909 a návštevníci sa na Železnú studienku mohli vyviesť letnými vozidlami značky Daimler-Stoll s odnímateľnou strechou, prípadne uzatvorenými vozmi pri chladnejšom počasí. Začiatkom roku 1915 sa však prevádzka trolejbusov zastavila.
Po niekoľkonásobnej zmene majiteľov sa v roku 1894 kúpele dostali do vlastníctva mesta. Železná studnička sa stala veľmi vyhľadávaným miestom a voda z nich sa dodávala vo fľaškách aj do jednej z lekární. Stretávala sa tu šľachta a konali sa tu i rôzne spoločenské podujatia.
Všetko sa zmenilo výstavbou a zásahmi do potoka Vydrica, čo narušilo spodné vody a liečivé pramene preto zmizli. V 60. rokoch minulého storočia toto miesto chátralo a v roku 1975 kúpeľnú budovu asanovali.
Takto vyzerali kúpele na Železnej studničke približne v roku 1940.
