Niektoré z nočných podnikov a barov fungujú dodnes, ako napríklad Luna bar na Kamennom námestí.
Diskotéky, tanečné zábavy či posedenia pri dobrom vínku obľubovali Bratislavčania aj pred desiatkami rokov. Na parket si vyrazili mladí, kolegovia či manželské páry.
Niektoré podniky vyžadovali dress code a dnu návštevníkov v bežnom oblečení nepustili. Zaspomínajte si s nami na miesta, kde ste sa možno zabávali aj vy alebo vaši rodičia.
Luna bar
Hotel Kyjev stojí na Kamennom námestí od 70. rokov a jeho súčasťou bol aj Luna bar. Ako sa uvádza v publikácii Juraj Šebo – Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989, išlo o prvý nočný bar s klimatizáciou.
V interiéri ste mohli nájsť kreslá a taburetky vyrobené na mieru. Zaujímavosťou bol tanečný kruhový parket či zvukovo-svetelný objekt od umelca Milana Dobeša.
Luna bar na istý čas prestal fungovať. V súčasnosti je však bar opäť otvorený a návštevníci si môžu pripomenúť v retro zariadených priestoroch, ako toto miesto kedysi vyzeralo.
La Paloma
Ak ste milovali nočný život, možno si spomeniete na dnešnú Mariánsku ulicu a jej podnik La Paloma. Kedysi to bol hostinec U Grajciara a v roku 1946 ho nahradil podnik.
V prednej časti bola reštaurácia a v zadnej bar. Vystupovali tam napríklad známe rómske kapely. La Paloma bola najdlhšie otvorený bratislavský podnik, brány sa zatvárali až o 5.00 hod. V roku 1978 sa podnik premenoval na Smíchovský dvor, ktorý dnes už nefunguje.
Bar Park
Ďalšie miesto na zábavu sa nachádzalo na Hviezdoslavovom námestí. V bare Park hrala každý deň živá hudba a začiatkom 60. rokov tam vystupoval Dezider Buga a sestry Stránske alias Rio Trio.
V bare nechýbal tanečný parket, na ktorom sa vlnili návštevníci v tónoch hudby. Mávali tam polnočný program často organizovaný baletným vystúpením domácich i zahraničných umelcov.
Jalta bar
Tento bar ožíval, keď všetky podniky v okolí zatvárali a návštevníci sa pomaly zberali domov. Zábava vyvrcholila v skorých ranných hodinách a veľakrát sa ešte pokračovalo na domácich párty.
Jalta bar na Gorkého ulici bol jeden z najluxusnejších barov v centre mesta. Pôvodne slúžil podzemný priestor ako protiletecký úkryt, neskôr sa premenil na bar. Pred rokom 1948 niesol názov Alexandria.
Ľudia si mohli v bare zatancovať či si vychutnať striptíz. Občas sa predstavili aj tanečníci baletu z Divadla Nová scéna alebo zahraniční umelci.
Podľa publikácie sa povrávalo, že v Jalta bare bolo možné nájsť prostitútky, ktoré však museli mať zamestnanie, inak by mali problémy so zákonom. V občianskom preukaze mali údajne uvedené, že sú upratovačy.
Kryštál bar
Na rohu Mariánskej a Špitálskej ulice sa nachádzal Kryštál bar. Podľa pamätnej knihy baru ho otvárali v roku 1957. Od ostatných podnikov sa tento bar odlišoval tým, že bol v prvom rade reštauráciou.
Bar sa tešil záujmu ľudí a po polnoci sa tam bolo ťažké dostať. Zabávu si užívali umelci, miestni štamgasti i homosexuáli, ktorí údajne vždy prichádzali okolo polnoci.
Väčšina ľudí pozná z Kryštál baru len reštauračnú časť, do ktorej sa vchádzalo z ulice a nie spodnú s nočným barom. Bývalí návštevníci baru dodnes spomínajú napríklad na chutnú fazuľovú polievku.
Podnik Perugia
V roku 1966 otvorili na Zelenej ulici luxusný podnik Perugia. Jeho súčasťou bola talianska kuchyňa, na ktorej si pochutilo veľa Bratislavčanov. V suteréne sa nachádzala štýlová vináreň a na prízemí reštaurácia.
Veľa ľudí si Perugiu spája so striptízom, ktorý podnik preslávil. Na dámy v Evinom rúchu sa prišlo pozrieť množstvo zvedavcov z celého Slovenska a pre obľúbenosť vystúpení tanečníc museli navýšiť počet predstavení.
V Perugii sa striptíz predvádzal ako umenie v rámci programu „Krása bez závoja“. Tanečnice sa odhalili takmer celé, závoj si však nechali.
Dámy, ktoré tešili svojimi ladnými pohybmi oči návštevníkov, vyberala odborná porota v zložení významných umelcov. Choreografiu dám pripravovali tanečníci baletu. Invázia ruských vojsk v roku 1968 prerušila pôsobenie podniku a striptízu. Reštaurácia a vináreň však fungujú dodnes ako súčasť Hotela Perugia.
Na záver tu máme fotografiu pánov v obleku. Nočné podniky vyššej úrovne si vyžadovali určitý dress code. Ak sa dnu chcela dostať žena v obyčajných rifliach a tričku, nepustili ju. Od pánov sa v takýchto podnikoch vyžadoval oblek, dievčatám stačila blúzka.
