Veľké bratislavské mestské časti – Nové Mesto, Petržalka, Staré Mesto a Ružinov – už nechcú prispievať takou výškou miery solidarity malým mestským častiam ako doteraz. Na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva preto poslanci schválili, aby sa v roku 2016 znížil príspevok štyroch veľkých mestských častí pre sedem malých z pôvodných takmer 2,4 milióna eur na sumu 1 950 000 eur a primátora Bratislavy Iva Nesrovnala uznesením požiadali, aby začal proces zmeny štatútu hlavného mesta.
Či sa však príspevok veľkých mestských častí pre sedem malých zníži, zatiaľ nie je isté. Príspevok veľkých mestských častí, ktorý v súčasnosti predstavuje tri percentá z výnosov dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľnosti pre mestské časti, totiž možno upraviť len zmenou štatútu hlavného mesta.
Miera solidarity na budúci rok predstavuje sumu 2 387 824 eur, ktoré by mali štyri veľké mestské časti (Nové Mesto, Petržalka, Staré Mesto a Ružinov) rozdeliť medzi sedem malých. Pre každú zo siedmich malých mestských častí – Vajnory, Devín, Lamač, Záhorská Bystrica, Čunovo, Jarovce a Rusovce – to predstavuje sumu približne 341 118 eur. Veľké mestské časti však už nechcú toľko prispievať malým samosprávam, na návrh starostu Petržalky a mestského poslanca Vladimíra Bajana teda odsúhlasili znížiť tento príspevok na sumu 1 950 000 eur.
„Keďže systém výplaty tejto tzv. solidarity je taký, že sa vypláca v treťom mesiaci prvého kvartálu roka 2016, je čas schváliť túto zmenu štatútu na jednotlivých zastupiteľstvách mestských častí v mesiacoch január – február a následne na mestskom zastupiteľstve. Až po tomto procese bude možné povedať, či sa bude deliť suma 1 950 000 eur, alebo v prípade neschválenia pôvodné tri percentá,“ vysvetlila hovorkyňa bratislavskej Petržalky Michaela Platznerová. Pripomenula však, že primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal zatiaľ oficiálne nepožiadal starostov mestských častí o prerokovanie zmeny štatútu v miestnych zastupiteľstvách.
O znížení miery solidarity hovoria veľké mestské časti už dlhšie. Pôvodne príspevok navrhovali znížiť zo súčasných troch na 1,5 percenta všetkých prostriedkov získaných v danom roku z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľnosti pre mestské častí. Do solidarity navyše navrhovali zapojiť aj hlavné mesto. Napokon sa na decembrovom zastupiteľstva zhodli na sume 1 950 000 eur.
„Ďakujem veľkým mestským častiam, že nám ostal aspoň ako taký milodar uchovaný. Devín by pri návrhu 1,5 percenta namiesto dnešných troch prišiel o štvrtinu svojho rozpočtu, a to by už potom bolo naozaj likvidačné,“ hovorila na decembrovom mestskom zastupiteľstve starostka Devína Ľubica Kolková. Podľa nej Devín však nemôže súhlasiť s návrhom starostu Bajana na zníženie príspevku, mestská časť totiž po takejto zmene nebude mať peniaze na niektoré činnosti. „Nemôžeme s tým znižovaním súhlasiť už len pre tie malé príjmy, ktoré budú ešte krátené. My prídeme o nejakých 45-tisíc eur, čo je pre vás možno smiešna suma, ale pre Devín sú to neskutočné peniaze,“ hovorí starostka Kolková, ktorá pri takomto znížení solidarity nebude mať napríklad ani na prevádzku verejných toaliet.
Príspevok dane z príjmov fyzických osôb pre mestské časti predstavuje podľa odhadov ministerstva financií pre tento rok 52 094 118 eur, čo je 32 percent z celkového výnosu. Daň z nehnuteľností si mesto a mestské časti delia na polovicu, miestne samosprávy z toho dostanú 27,5 milióna eur. Mestské časti tak na daniach spolu dostanú viac ako 79,5 miliónov eur. Tri percenta z tejto sumy by mali rozdeliť štyri veľké mestské časti rovnakým dielom medzi sedem malých.
