Starostovia bratislavských mestských častí nesúhlasia s návrhom Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý chce primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal predložiť na novembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva. Svoj odmietavý postoj vyjadrili v pondelok na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy s tým, že prijatiu VZN musí predchádzať zmena štatútu Bratislavy.
Od 1. novembra tohto roka bude na Slovensku platiť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Platiť poplatok bude fyzická alebo právnická osoba, ktorej ako stavebníkovi vydali stavebné povolenie. Vo všeobecne záväznom nariadení magistrát navrhuje sadzbu poplatku na 35 eur na každý meter štvorcový stavby. V návrhu je tiež informácia, že správu poplatku za rozvoj vykonáva magistrát ako jeho správca. VZN by malo byť platné od 1. januára budúceho roka, schváliť ho musí bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Ako informovala tlačová tajomníčka Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy Alžbeta Klesnilová, návrh na zmenu štatútu vypracovali starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorí sú zároveň mestskými poslancami. Tlačová tajomníčka združenia tiež spomenula aj to, že štatút by mal určiť zásadu, že mestská časť vykonáva správu a rozhoduje vo veciach miestneho poplatku za rozvoj a výnos z neho má byť rozdelený medzi mestské časti a mesto v pomere 68:32 percent.
Mestské časti Bratislavy plnia úlohu stavebných úradov, ktoré musia spolupracovať aj s bratislavským magistrátom. „Starostovia preto na marcovom rokovaní regionálneho združenia uviedli svoje predstavy o výške poplatku, deľbe jeho výnosu a ďalšie pravidlá, od ktorých by sa bolo možné odraziť pri tvorbe novely štatútu a VZN. Diskusia a spolupráca sa však zo strany magistrátu nekonali. Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia a z neho je zrejmé, že mestské časti, ktoré tvoria mesto ako celok a na ktorých území sa stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry,“ doplnila Klesnilová.
V návrhu novely štatútu mesta má byť uvedené, aká úloha pri výbere miestneho poplatku za rozvoj a použití jeho výnosu pripadne mestu a mestským častiam. To zatiaľ podľa starostov chýba. Návrh VZN o miestnom poplatku za rozvoj nájdu záujemcovia na oficiálnej webovej stránke Bratislavy, pripomienkovať ho môžu do piatka 21. októbra.
Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová uviedla, že treba rozlišovať všeobecne záväzné nariadenie a úpravu štatútu. Miestny poplatok za rozvoj totiž podľa nej uvádza do praxe všeobecne záväzné nariadenie mesta. „To hlavné mesto pripravilo na základe znenia zákona, rovnako ako na základe diskusií a odporúčaní starostov jednotlivých bratislavských mestských častí, ktorí navrhli maximálnu výšku poplatku, ktorú primátor na základe ich odporúčaní akceptoval,“ dodala Skokanová. Ako ďalej hovorkyňa spomenula, štatút hovorí o deľbe financií medzi mesto a mestské časti, neuvádza však miestny poplatok za rozvoj do praxe. „To môže spraviť len všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta. O znení štatútu vo veci deľby výnosov z miestneho poplatku za rozvoj rokuje primátor Nesrovnal so starostami už od začiatku tohto roka,“ uzavrela Skokanová s tým, že primátor navrhuje deľbu výnosov vo výške päťdesiat percent pre mestské časti a päťdesiat percent pre mesto.
