Práca v policajných laboratóriách nefunguje tak rýchlo ako v amerických krimiseriáloch. „Ak má režisér pre seriál 60 až 90 minút, potrebuje to urobiť dramaticky, ale v reálnom živote to trvá dlhšie,“ povedal riaditeľ Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Ondrej Laciak.
Podľa Laciaka je pravdou, že obrazne aj z jednej bunky či vlasu sa dajú zistiť informácie, ktoré vedú k identifikácii osoby. Upozorňuje však na to, že ak aj kriminalisti zistia DNA, ešte to neznamená, že našli aj páchateľa. V databázach polície sú totiž len osoby, ktoré páchajú trestnú činnosť. „V seriáloch vidíte, keď to preženiem, že im systém poskytne aj číslo občianskeho preukazu osoby,“ vravel.
Od utorka do piatka sa v Bratislave koná 12. medzinárodné sympózium forenzných vied. Organizuje ho Kriminalistický a expertízny ústav v spolupráci s ďalšími inštitúciami. Na konferencii okrem prednášok rôzne spoločnosti prezentujú prístrojovú techniku a zariadenia, ktoré slúžia na forenzné účely. Na sympózium prišlo viac ako sto znalcov a expertov z viacerých krajín Európy. Práca v kriminalistických laboratóriách prináša ovocie aj na súdoch. „Všetky dôkazy získané aj na základe poznatkov forenzných disciplín sú uznávané v trestno-procesnej praxi,“ hovorí rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská, ktorá sympózium dnes ráno otvárala.
Tohtoročné sympózium je súčasťou projektu Centrum excelentnosti bezpečnostného výskumu, ktorého garantom je Akadémia Policajného zboru v Bratislave.
