ÚMRTIE: V Bratislave zomrela významná osobnosť slovenskej filmovej architektúry Viliam Ján Gruska

Viliam jan gruska matica slovenska.jpg
Foto: matica.sk

Rodine zosnulého scénografa Grusku kondoluje ministerka kultúry.

Významný scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér Viliam Ján Gruska zomrel v pondelok 23. septembra v Bratislave vo veku nedožitých 83 rokov. Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a všetci zamestnanci rezortu kultúry vyjadrujú v tejto súvislosti rodine a blízkym Viliama Jána Grusku úprimnú sústrasť. Ministerstvo v správe zverejnenej na svojej webovej stránke pripomína, že Gruska „patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej ľudovej kultúry, scénografie, filmovej a televíznej tvorby a umenia“.

Podľa ministerstva bol Gruska ikonou slovenskej filmovej architektúry. „Tento ružomberský rodák zanechal slovenskej kultúre a desaťtisícom televíznych a filmových divákov neoceniteľné dedičstvo. Jeho rukami prešli scény nesmrteľných slovenských filmov ako Perinbaba, Kráľ Drozdia brada, Mahuliena zlatá panna, Šípová Ruženka alebo Sokoliar Tomáš,“ pripomína MK SR v smútočnej správe za zosnulým umelcom.

Výsledkom jeho celoživotného úsilia bol aj vznik množstva scénických programov venovaných významným dejinným udalostiam a osobnostiam, medzi inými Benkovi, Bernolákovi, Cyrilovi a Metodovi, Hviezdoslavovi, Sládkovičovi, Štefánikovi či Rúfusovi. V roku 2018 získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Je aj autorom textu piesne Daj Boh šťastia tejto zemi,“ dodáva MK SR.

Život a tvorba Grusku

Životná púť Viliama Jána Grusku (24. septembra 1936, Ružomberok – 23. septembra, Bratislava) vyrastal v učiteľskej rodine v Rabčiciach. V rokoch 1954 až 1976 pôsobil ako tanečník, sólista, pedagóg a choreograf v Lúčnici. Ako dramaturg a scénograf bol spoluautorom viacerých programov pre Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Absolvoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave.

V rokoch 1962 až 1971 pracoval v Slovenskej televízii ako vedúci scénografickej výroby. Neskôr pracoval ako architekt v Slovenskej filmovej tvorbe a ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní. Od roku 1985 pôsobil ako pedagóg a docent na Katedre scénografie Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení.

V roku 1990 bol predsedom Výboru Matice slovenskej. Počas svojej kariéry sa podieľal na založení a formovaní mnohých folklórnych festivalov a slávností, pre ktoré vytvoril niekoľko prírodných amfiteátrov, napríklad pre festivaly vo Východnej, Detve, Myjave, v Terchovej a inde.

Význam aj pre folklór

Ako ďalej pripomína MK SR, Viliam Ján Gruska sa na početných cestách po Slovensku popri výbere vhodných exteriérov a interiérov pre filmové spracovanie venoval výskumu, štúdiu a záchrane tradičných piesní, tancov, zvykov a zanikajúcich ľudových remesiel.

Na jeho podnet vzniklo vo všetkých regiónoch Slovenska nespočetné množstvo folklórnych skupín a ľudových hudieb, ktoré sa dodnes venujú výskumu, záchrane, rekonštrukcii a prezentácii tradičnej ľudovej kultúry.

Objavoval a vo svojich programoch prezentoval typy jednoduchých pracovitých ľudí, ktorí cez svoje životné skúsenosti dokázali svojou múdrosťou odovzdať súčasnému divákovi duchovný odkaz svojej doby.

Ďalšie k téme

    Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom