Významného knihovníka a novinára, ktorý položil základy dnešnej Univerzitnej knižnice v Bratislave, Emila Kumlika predstavuje nová výstava pod názvom Emil Kumlik – príbeh výnimočného knihovníka. Otvorená je do konca septembra vo Výstavnej sále Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici denne od 11. do 19. hodiny.
Knižnica ponúka návštevníkom aj komentované prehliadky výstavy, ktorými bude sprevádzať jej kurátorka Silvia Némethová 17., 19., 24. a 26. septembra, vždy o 10. a 16. hodine. Výstavou o Emilovi Kumlikovi chce knižnica upriamiť pozornosť na 150. výročie jeho narodenia a na budúcoročné 100. výročie svojho založenia. Informovala o tom kultúrna manažérka Univerzitnej knižnice Jana Masárová.
Významná osobnosť
Emil Kumlik (5. jún 1868, Prešporok – 31. december 1944, Budapešť) bol významnou osobnosťou knihovníckej histórie Bratislavy. Založil knižnicu Alžbetinej univerzity a stal sa jej prvým a zároveň aj posledným riaditeľom. Knižnicu Alžbetinej univerzity považujeme za predchodkyňu dnešnej Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB), upozornila v tlačovej správe Masárová.
Výstava je podľa generálnej riaditeľky UKB Silvie Stasselovej významná nielen pre históriu Univerzitnej knižnice, ale aj pre knihovnícku profesiu, ktorá je pre spoločnosť málo známa. „Demonštruje prácu knihovníkov v období bez informačných technológií a bez internetu, keď sa ručne písali aj katalogizačné lístky, preto je výstava prínosom aj z hľadiska dejín knižničnej a informačnej vedy. Knihovnícka profesia je vo vyspelých krajinách sveta mimoriadne cenenou profesiou, pretože len profesionáli v knižniciach dokážu zaručiť prístup k relevantným a dôveryhodným informačným zdrojom, ktoré sú dôležité pre rozvoj, výskum a vedecké bádanie. V tých krajinách, kde sa darí knižniciam, sa darí aj spoločnosti a hospodárskej prosperite,“ cituje vyjadrenie Stasselovej zo stredajšieho otvorenia výstavy tlačová správa.
Tisíce knižných jednotiek
Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických celkov. V úvode približuje životopis Emila Kumlika, vznik a vývoj Alžbetinej univerzity a jej knižnice počas 1. svetovej vojny. Knižnica sídlila v priestoroch bývalého kláštora klarisiek a táto budova je doteraz jedným z objektov v správe UKB. Práve Kumlik navrhol, aby univerzitu pomenovali podľa rakúskej cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Tiež začal budovať fondy knižnice a počas jej krátkej existencie zhromaždil vyše 77-tisíc knižničných jednotiek. Tieto fondy sú doteraz súčasťou vzácnych historických fondov UKB. Výstava v ďalších častiach ukazuje činnosť knižnice a jej zamestnancov a ponúka tiež prehľad publikácií a príspevkov Kumlika pre vtedajšiu tlač. Mnohé z dokumentov sa nachádzajú v maďarských archívoch a na Slovensku sú vystavené po prvý raz.
Emil Kumlik vyštudoval právo, doktorandské štúdium absolvoval v Rumunsku. Už počas štúdia písal pre miestnu tlač a venoval sa najmä histórii Bratislavy. Štátny odborný kurz a prax z knihovníctva absolvoval v maďarskom Národnom múzeu v Budapešti v roku 1900. Stal sa knihovníkom Mestskej verejnej knižnice v Prešporku, kde pôsobil 14 rokov. Následne ho menovali za prvého riaditeľa novovzniknutej knižnice Alžbetinej univerzity. Po zániku knižnice po skončení 1. svetovej vojny sa v roku 1919 vrátil do Mestskej verejnej knižnice v Prešporku. Neskôr sa presťahoval do Maďarska a až do začiatku 30. rokov 20. storočia pracoval ako knihovník knižnice Národného múzea v Budapešti.
