Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Výskumné demografické centrum pri Infostate vydali unikátnu publikáciu o doterajšom a budúcom vývoji jedenástich najväčších miest Slovenska. Názov publikácie je Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska. Zahrnuté sú Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Martin, Poprad a Prievidza.
Publikácia sa zaoberá otázkami, prečo sa mestá rýchlo menia, ako sa menia, ako budú vyzerať o 25 – 30 rokov, aké sú imigračné a emigračné predpoklady a čo je možné s demografickým vývojom urobiť. Doposiaľ nebola na Slovensku, ale ani v okolitých krajinách publikovaná taká detailná analýza demografického vývoja aj za jednotlivé mestá. Zvyčajne sa robia demografické analýzy iba na celoštátnej úrovni. V tejto štúdii je každé mesto spracované jednotnou metodikou a v troch scenároch. Stredný je najpravdepodobnejší, nízky a vysoký scenár zasa predstavujú pomyselnú hranicu, za ktoré by vývoj nemal ísť.
BRATISLAVA MÁ VYŠŠIU PLODNOSŤ
Najväčšie mestá netvoria jednoliaty celok. V mnohých ohľadoch sa odlišujú, ale v mnohom sú si podobné. „Ani v jednom meste nedosahuje úhrnná plodnosť hodnotu dve deti na jednu ženu, čo sa považuje za tzv. záchovnú hodnotu pre veľkosť populácie, ak sa neberie do úvahy migrácia. Aktuálne iba v Bratislave je plodnosť vyššia ako na celom Slovensku, v ostatných mestách je v zásade rovnaká alebo nižšia ako celoslovenská hodnota. Klesá aj plodnosť počítaná pre generácie vystihujúca medzigeneračné zmeny,“ uvádza Branislav Bleha, demograf z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
VEK RODIČOV OD ROKU 1989 PRUDKO VZRÁSTOL
Rodičmi sa vo viac ako polovici prípadov vo všetkých mestách stávajú ľudia vo veku tridsať a viac rokov. Len v pätine prípadov sú rodičia mladší ako 25 rokov. Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol. Demografi predpokladajú nárast plodnosti, avšak úroveň nedosiahne hodnotu dve deti na jednu ženu; hodnoty sa budú pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Hoci odborníci očakávajú nárast plodnosti, počet narodených detí bude klesať, pretože žien vo veku 15 – 49 rokov bude menej.
VIAC DETÍ SA RODÍ NEZOSOBÁŠENÝM RODIČOM
Ďalšou oblasťou, na ktorú sa výskumníci zamerali, sú manželské zväzky. „Je celoslovenským trendom, že čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom. Martin a Prievidza majú dokonca najvyšší podiel narodených detí mimo manželstva,“ uvádza Branislav Šprocha, vedúci Výskumného demografického centra pri Infostate. „V najväčších mestách nastal prudký pokles sobášnosti a ich obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách. Na druhej strane je prekvapujúce, že kým pred dvadsiatimi alebo aj desiatimi rokmi sa manželské páry vo veľkých mestách rozvádzali viac, v súčasnosti je táto hodnota podobná ako v ostatných mestách,“ pokračuje doktor Šprocha.
POČET OBYVATEĽOV MIEST, OKREM BRATISLAVY, SA BUDE ZNIŽOVAŤ
Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi. Vo všetkých jedenástich mestách žijú obyvatelia dlhšie, ako je slovenský priemer. Najväčšiu mieru na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 – 79 rokov. Prevažuje však prirodzený úbytok, viac osôb zomiera, ako sa narodí detí. V sledovaných mestách bez výnimky odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov u mužov i žien. Z hľadiska úrovne úmrtnosti zostanú pod celoslovenským priemerom.
Počet obyvateľov sa napriek tomu v mestách, s výnimkou Bratislavy, bude znižovať. Priemerný vek do roku 2035 narastie o 3 – 6 rokov. Zvýši sa zastúpenie seniorov nad 65 rokov, a to o jednu pätinu, v prípade Prievidze až o dve tretiny.
BRATISLAVA JE MIGRAČNE ZISKOVÉ MESTO
Sťahovaním strácajú obyvateľov všetky mestá s jednou výnimkou. „Tou výnimkou je hlavné mesto, ktoré sa po skončení ,čiernej demografickej dekády’ približne pred 10 rokmi dostalo do kladných čísel a získava obyvateľov zo všetkých regiónov Slovenska,“ uvádza docent Bleha. „Do budúcna predpokladáme znižovanie migračnej straty a niektoré mestá sa môžu pridať k Bratislave ako migračne ziskovému mestu. V Prešove, Martine, Poprade a Prievidzi však bude migrácia spôsobovať znižovanie počtu obyvateľov až do roku 2035,“ dopĺňa docent Bleha z UK.
S nárastom priemerného veku a nárastom počtu seniorov narastie tiež hodnota indexu ekonomického zaťaženia. Starnutie populácie najväčších miest je v podstate nezvratné, a to i napriek imigrácii mladších obyvateľov.
„Jedinečná publikácia o demografickom vývoji v jednotlivých slovenských mestách je tiež dôkazom toho, že práve univerzity disponujú osobnostným a vedeckým potenciálom na klasifikovanie a predvídanie spoločenského vývoja v strednodobom aj dlhodobom horizonte. Tým umožňujú nastavenie politických, spoločenských aj odborných parametrov a prijatie potrebných riešení na prospech celej spoločnosti a jej čo najefektívnejšieho a najperspektívnejšieho rozvoja,“ zdôraznil rektor UK Karol Mičieta.
