V bratislavskom kine Lumière otvorili v stredu večer retrospektívu Storočnica Jána Kadára. V rámci projektu, ktorý vznikol pod záštitou Slovenského filmového ústavu, do konca mája premietnu výber najlepších filmov oceňovaného režiséra a scenáristu.
Úvodom otváracieho večera sa hosťom a hostkám prihovoril zostavovateľ a iniciátor podujatia Václav Macek. „Kadár je pre mňa človek, ktorý bol jednou nohou tu a druhou v Čechách a v Kanade. V porovnaní s Paľom Bielikom ho ľudia síce až tak silno nevnímajú, no práve Kadár podľa mňa reprezentuje európskeho Slováka a práve jeho osud ukazuje, že slovenskí filmári a slovenskí autori na to mali. Jeho tvorba je dokladom toho, že autorský a umelecký potenciál tu bol napriek tomu, že infraštruktúra, ktorú v tom čase ponúkala Koliba, nebola dostatočne zrelá na to, aby sme mohli jeho filmy u nás nakrútiť,“ povedal vedec. „To, že tu dnes môžeme pripomenúť jeho dielo, sa mi zdá skvelé, lebo si myslím, že len takýmto pripomínaním sa toto dielo môže stať súčasťou kolobehu a krvného obehu našej kultúry,“ podotkol.
Súčasťou podujatia bola projekcia filmu Čo mi otec naklamal (1975). „Pre mňa bol tento film prekvapením, pretože na rozdiel od Obchodu na korze, ktorý bol na Slovensku, to nie je príbeh jednej bizarnej rodiny z geta niekde na periférii Montrealu, ale modelový príbeh diasporického židovstva v celom svete,“ poznamenal pred premietnutím snímky filozof Egon Gál. „Tento film nie je ani tak zaujímavý nejakou myšlienkou, ktorú by nám mohol tento svet poskytnúť a ktorá by nám pomohla riešiť problémy súčasného sveta. Ten film je zaujímavý tým, že ukazuje ako žiť s pôžitkom a s radosťou aj vo svete bez odpovedí,“ uzavrel.
Po projekcii návštevníkov a návštevníčky zabavila skupina Pressburger Klezmer Band.
