Bratislava nie je len hlavné mesto Slovenska. Je to historický, kultúrny a rozlohou prekvapivo veľký priestor s fascinujúcimi dejinami, ktoré formovali jej meno, tvár aj charakter. Spoznajte fakty, ktoré o metropole na Dunaji možno ešte nepoznáte.
Na prvý pohľad môže Bratislava pôsobiť ako menšie, pokojné hlavné mesto. Ak sa však pozrieme na fakty, zistíme, že Bratislava rozhodne nepatrí medzi najmenšie hlavné mestá sveta.
História Bratislavy je rovnako fascinujúca ako jej rozloha. Mesto nesie v sebe stopy mnohých kultúr a národností, čo sa odzrkadľuje aj na jeho názvoch.
Dôležitou súčasťou bratislavskej histórie je aj zeleň. Sad Janka Kráľa, nachádzajúci sa na petržalskej strane Dunaja, patrí k najstarším verejným parkom v strednej Európe. Toto a ešte viac sa dozviete, keď budete pokračovať s čítaní.
Rozhodne nepatrí k najmenším
Na prvý pohľad sa môže zdať, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je relatívne malé. V porovnaní s metropolami ako Londýn, Paríž či Berlín pôsobí komorne a pokojne. No napriek tomu nepatrí k najmenším hlavným mestám sveta – práve naopak, v mnohých ohľadoch je výrazne väčšia ako viaceré iné hlavné mestá.
Rozlohou presahuje 367 km², čo ju radí medzi väčšie európske hlavné mestá. Pre porovnanie: Vatikán (najmenšie hlavné mesto sveta) má len 0,49 km², Monako 2 km² a aj hlavné mestá ako Vaduz (Lichtenštajnsko) alebo San Maríno sú rozlohou a počtom obyvateľov výrazne menšie než Bratislava.
Rovnako je to aj s našou sesterskou krajinou, s ktorou si nás svet tak rád mýli – Slovinsko. Slovinská Ľubľana je tiež menšia, má približne 280-tisíc obyvateľov a rozlohu 275 km². Bratislava má k 2023 necelých 441-tisíc obyvateľov.
História pomenovania
Bratislava má dlhú a pestrú históriu, čo sa odráža aj na jej rôznych pomenovaniach v priebehu storočí. Vývoj názvu mesta odráža politické, jazykové aj kultúrne zmeny, ktorými tento priestor prechádzal.
Najstarší známy názov, ktorý sa spája s územím dnešnej Bratislavy, je Braslava alebo Preslava, a objavuje sa už v 10. storočí.
V stredoveku sa mesto dostalo pod silný vplyv nemeckého obyvateľstva, a preto sa začalo označovať ako Pressburg. Tento názov bol bežne používaný až do 20. storočia a je dodnes známy najmä v nemecky hovoriacich krajinách. V maďarčine bolo mesto známe ako Pozsony, čo bol oficiálny názov počas obdobia Rakúsko-Uhorska.
Zmena prišla v roku 1919, po vzniku Československa. Mesto získalo nový slovenský názov Bratislava, ktorý sa inšpiroval staršími formami ako Breslava, ale aj návrhmi intelektuálov, ktorí chceli odlíšiť slovenský štát od predchádzajúceho maďarského vplyvu.
Hoci bol názov Bratislava spočiatku pre niektorých obyvateľov nezvyklý, postupne sa udomácnil. Zaujímavosťou je, že Bratislava mala počas svojej histórie viac než 20 rôznych pomenovaní v rôznych jazykoch a historických obdobiach, čo z nej robí jedno z najprezývanejších miest Európy. Tento jazykový a kultúrny vývoj názvu odráža bohaté dejiny mesta, jeho multietnický charakter a strategický význam v srdci Európy.
Jeden z najstarších parkov
Sad Janka Kráľa patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie verejné parky v strednej Európe. Nachádza sa na pravom brehu Dunaja, v mestskej časti Petržalka, a jeho história siaha až do 18. storočia. Bol založený okolo roku 1774 a pôvodne niesol názov Aupark – teda park na lúk“ (nemecky „Auenpark“), keďže sa nachádzal v záplavovej oblasti.
Zaujímavosťou je, že park bol od svojho vzniku koncipovaný ako verejný priestor pre oddych a prechádzky, čo bolo na tú dobu výnimočné. Vznikol počas vlády Márie Terézie, keď sa inšpirovalo francúzskymi barokovými záhradami, neskôr však prešiel rôznymi prestavbami a bol upravený v romantickom a anglickom štýle, s voľnejšími tvarmi a rozmanitou zeleňou.
Názov Sad Janka Kráľa nesie park od roku 1933, kedy bol pomenovaný po významnom slovenskom básnikovi, štúrovcovi a národovcovi. V parku sa nachádza aj socha Janka Kráľa – z dielne sochára Františka Gibalu – a jedným z jeho symbolov je aj gotická veža zo stredovekého kostola sv. Michala, ktorá bola v 19. storočí premiestnená do parku ako dekoratívny prvok.
Jeden z najväčších hradný areálov
Bratislavský hrad je bezpochyby najikonickejšou dominantou slovenského hlavného mesta. Vypína sa na návrší nad riekou Dunaj a vďaka svojej strategickej polohe zohrával dôležitú úlohu v dejinách strednej Európy.
Dnešný hrad je výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie po ničivom požiari v roku 1811, po ktorom zostal desaťročia v ruinách. Dnes je Bratislavský hrad reprezentatívnym miestom s bohatou expozíciou Slovenského národného múzea, krásne upravenými nádvorím a terasami, z ktorých sa naskytá výhľad na Dunaj, Staré Mesto aj susedné krajiny – Rakúsko a Maďarsko.
Vďaka svojej rozlohe a historickému významu sa považuje za jeden z najväčší hradných areálov sídliacich v hlavnom meste v strednej Európe a každoročne priláka státisíce návštevníkov z celého sveta.
Jediná zachovaná mestská brána
Michalská brána patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie historické pamiatky Bratislavy. Je jedinou bránou, ktorá sa zachovala z pôvodného mestského opevnenia, ktoré v stredoveku chránilo mesto pred nájazdmi a nepriateľmi.
Pochádza z 13. storočia, no jej súčasná podoba so zelenou medenou helmicou vznikla počas barokovej prestavby v 18. storočí.
Brána bola pomenovaná podľa neďalekého kostola sv. Michala a pôvodne slúžila ako severný vstup do stredovekého mesta. V minulosti bola súčasťou komplexného obranného systému s priekopou, padacím mostom a hradbami. Dnes už hradby neexistujú, no Michalská brána zostala ako tichý svedok dávnych čias.
Dominantou brány je 51 metrov vysoká veža, v ktorej sa nachádza Múzeum zbraní a mestského opevnenia. Návštevníci si z jej vrcholu môžu vychutnať výhľad na malebné historické centrum Bratislavy s jeho úzkymi uličkami a červenými strechami.
Zaujímavosťou je aj „nulový bod“ na dlažbe pod bránou, z ktorého sa merajú vzdialenosti do svetových miest. Michalská brána je dnes nielen dôležitou pamiatkou, ale aj obľúbeným miestom pre turistov a symbolom historickej kontinuity mesta.
