Príspevok štyroch veľkých mestských častí pre sedem malých v súčasnosti totiž predstavuje minimálne tri percentná zo sumy vybranej na daniach z príjmu fyzických osôb a dani z nehnuteľnosti.
Starostovia veľkých mestských častí ho navrhujú znížiť na 1,5 percenta. Do miery solidarity chcú navyše zapojiť aj hlavné mesto. Vyplýva to z rokovania Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy, o ktorom informovala tlačová tajomníčka združenia Alžbeta Klesnilová.
Štyri veľké mestské časti – Petržalka, Ružinov, Nové Mesto a Staré Mesto, tento rok medzi sedem malých samospráv rovnakým dielom rozdelili takmer 2,3 milióna eur. Pre každú zo siedmich malých mestských častí – Vajnory, Devín, Lamač, Záhorská Bystrica, Čunovo, Jarovce a Rusovce – to predstavuje 326 412 eur. Starostovia štyroch veľkých mestských častí však už necítia potrebu podporovať malé mestské časti v takej miere ako doteraz.
Podľa nich táto finančná výpomoc pre malé mestské časti vznikla v čase krízy. No tá už pominula, podľa veľkých mestských častí by sa tak aj solidarita mala dostať postupne na nulu. Zatiaľ však navrhujú znížiť príspevok na 1,5 percenta všetkých prostriedkov získaných v danom roku z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľnosti pre mestské častí. Pod návrh sa podpísali starostovia štyroch veľkých mestských častí a predložiť ho chcú na rokovanie mestskej rady.
Opačný názor však majú starostovia malých mestských častí, ktorých sa táto solidarita týka. Tvrdia, že príspevok známy ako miera solidarity nevznikol pre krízu, ale ako súčasť systému prerozdeľovania financií mesta v roku 2008 a dôvody vzniku tohto príspevku nepominuli.
„Ak by sme mali ísť na nulu, potom výnos dane z nehnuteľností nech sa delí nie 50:50, ale 40:60 v prospech mestských častí, čo by lepšie odrážalo zaťaženosť územia napríklad tranzitnou dopravou, alebo priemyslom,“ zareagoval predseda regionálneho združenia a starosta Vajnôr Ján Mrva.
Zrušenie miery solidarity by podľa starostky Devína Ľubice Kolkovej mestskej časti veľmi nepomohol, Devín je totiž v nútenej správe. „Solidarita Devínu, ktorý je v nútenej správe, veľmi pomáha, aby si samospráva mohla plniť aspoň svoje základné funkcie. Ale ani náhodou sa necítim dobre v úlohe žobráka, ktorý naťahuje ruku k veľkým mestským častiach. Financovanie treba riešiť systémovo,“ uviedla Kolková.
Niektorí starostovia si myslia, že treba zmeniť nastavenie koeficientov na výpočet výšky podielov pre mestské časti. Podľa starostu Rusoviec Dušana Antoša by sa do úvahy mal brať nielen počet a štruktúra obyvateľstva, ale aj dĺžka komunikácií či plocha zelene, o ktoré sa mestské časti starajú. Do miery solidarity by pritom mestské časti chceli zapojiť aj hlavné mesto. Príspevok radnice by mohol podľa návrhu starostov tvoriť 0,5 percenta daňových príjmov pre mestské častí. O to menej by potom malým mestským častiam museli prispievať štyri veľké. Pol percenta predstavuje približne 430-tisíc eur.
Príspevok dane z príjmov fyzických osôb pre mestské časti predstavuje podľa odhadov ministerstva financií pre tento rok 49 162 867 eur, čo je 32 percent z celkového výnosu. Daň z nehnuteľností si mesto a mestské časti delia na polovicu, miestne samosprávy z toho dostanú 27,5 milióna eur. Mestské časti tak na daniach spolu dostanú viac ako 76 miliónov eur. Tri percenta z tejto sumy rozdelia štyri veľké mestské časti rovnakým dielom medzi sedem malých.
Najväčšou časťou aj tento rok malým samosprávam prispieva Ružinov, ktorému sa znižuje príspevok z daní o 772 863 eur. Petržalka prichádza o 700 856 eur, Novému Mestu sa výnos z daní znižuje o 415 824 eur a Starému Mestu o 395 342 eur. V budúcom roku by mohli tieto čísla stúpnuť. Ako totiž informovala Klesnilová, podľa septembrovej daňovej prognózy v roku 2016 by Bratislava aj s mestskými časťami mala dostať z dani z príjmov fyzických osôb vyše 167 miliónov eur, teda o 9,14 percenta viac ako v tomto roku. Bratislavská radnica chce navyše od budúceho roka zvýšiť daň z nehnuteľnosti.
