Bozk pod imelom patrí k Vianociam rovnako ako stromček či darčeky. Málokto však vie, že táto romantická tradícia má korene v starých rituáloch, mýtoch a viere v ochrannú silu rastlín. Odkiaľ sa teda vzala, čo symbolizuje a prečo sa udržala až dodnes?
Imelo je poloparazitická rastlina, ktorá rastie najmä na listnatých stromoch, ako sú jablone, topole či lipy, výnimočne aj na ihličnanoch.
Z biologického hľadiska ide o veľmi zaujímavý organizmus, pretože síce čerpá vodu a minerálne látky z hostiteľského stromu, no zároveň si dokáže samo vytvárať živiny fotosyntézou. Strom tak priamo neničí, hoci pri silnom rozšírení ho môže značne oslabiť.
Typickým znakom imela je jeho schopnosť zostať zelené aj počas zimy, keď ostatná vegetácia odumiera. Práve táto výnimočnosť mu v minulosti dodala symbolický význam.
Ako vyzerali magické Vianoce starého Prešporka? Neboli len o sviatočnom stole a rodinných stretnutiach
Pre staré kultúry bolo imelo dôkazom životnej sily, odolnosti a pretrvávania života aj v období chladu a tmy. Navyše nerástlo zo zeme, ale akoby „viselo medzi nebom a zemou“, čo ešte viac posilňovalo jeho výnimočné postavenie.
Ako sa však stala zelená kôpka listov s bielymi bobuľkami symbolom lásky a blízkosti a prečo si pod ním ľudia počas Vianoc vymieňajú bozky?
Imelo ako magická rastlina
Už Kelti a druidi verili, že imelo má ochrannú a liečivú moc. Zbieralo sa pri špeciálnych obradoch a pripisovala sa mu schopnosť:
- chrániť pred chorobami,
- prinášať plodnosť,
- odháňať zlé sily.
V severských a germánskych kultúrach malo imelo ešte jeden význam: mier. Podľa starých zvykov sa nepriatelia, ktorí sa stretli pod imelom, museli zmieriť a zložiť zbrane. Z tohto symbolu postupne vznikla myšlienka, že pod imelom sa neriešia konflikty, ale posilňujú vzťahy.
Od symboliky k láske
Predstava imela ako rastliny mieru a ochrany sa časom prirodzene preniesla aj do medziľudských vzťahov. Z rastliny, ktorá mala chrániť pred nešťastím a konfliktmi, sa stal symbol blízkosti a dobrých úmyslov. Práve odtiaľ pochádza myšlienka, že pod imelom by nemalo byť miesto pre hádky, ale pre zmierenie.
Kedy sa ľudia začali bozkávať pod imelom? Prvé zmienky o bozku pod imelom sa objavujú približne v 15. až 16. storočí.
Najčastejšie sa spájajú so severnou Európou, kde sa imelo vnímalo ako symbol lásky a plodnosti. Presný pôvod zvyku však nie je úplne jasný.
Toxická vianočná výzdoba? Ak máte domácich miláčikov, na týchto 5 rastlín si dajte dobrý pozor!
Skutočný rozmach prišiel až v 18. a 19. storočí v Anglicku. V tomto období sa imelo stalo bežnou súčasťou vianočných dekorácií v domácnostiach a zvyk vianočného bozku pod imelom sa postupne ustálil do podoby, akú poznáme dnes. Práve z Anglicka neskôr dostal aj do ďalších krajín a pretrval dodnes.
S týmto obdobím sa spája aj známe pravidlo, že po každom bozku sa z vetvičky odtrhla jedna bobuľka. Keď bobule došli, bozkávanie sa skončilo. Vďaka tomu mal zvyk jasné hranice a pôsobil skôr hravo než vážne.
Čo bozk pod imelom znamená dnes
Dnes už imelo nevnímame ako magickú rastlinu. Bozk pod ním je skôr milým symbolom sviatočnej atmosféry, dobrej nálady a blízkosti. Nejde o povinnosť ani o poveru, ale o drobné gesto, ktoré k Vianociam jednoducho patrí.
Netreba však zabúdať, že imelo je jedovaté. Jeho bobule ani listy nie sú určené na konzumáciu a dekorácie by mali byť umiestnené mimo dosahu detí a domácich zvierat.
Bozk pod imelom sa udržal najmä preto, že spája históriu so súčasnosťou. Vychádza zo starých predstáv o živote, mieri a ochrane, no dnes má jednoduchú a zrozumiteľnú podobu. Práve v tom je jeho sila – nepotrebuje vysvetľovanie, stačí chvíľa blízkosti. Bozk pod ním je tak jednoduchým symbolom toho, čo si ľudia počas Vianoc želajú najviac – lásku, porozumenie a dobré vzťahy.
