Blesk zasiahol vežu Dómu sv. Martina, ktorá začala horieť a zrútila sa na námestie. Táto tragická udalosť viedla k inštalácii hromozvodu. Avšak veža Dómu si toho zažila ešte viac, nebolo to po prvýkrát, čo ju zničil blesk.
Cisár Ferdinand V., korunovaný v Dóme svätého Martina v roku 1830, navštívil mesto niekoľkokrát. A bolo tomu tak i 13. júna 1833. V tento deň silno pršalo a nad mestom udierali hromy-blesky v plnej sile. Bolo 22. hodín, keď silný blesk preťal oblohu a zasiahol vežu Dómu. Veža začala horieť a krátko po polnoci sa zrútila na námestie pred Dómom. Svedkom tejto tragickej udalosti bol aj Ferdinand V., ktorý v snahe pomôcť poslal do Prešporka dostatočné množstvo medi na znovuobnovenie veže.
S obnovou veže sa začalo v roku 1835. Na výstavbu bol povolaný známy staviteľ Ignác Feigler. Počas rekonštrukcie magistrát rozhodol, že namiesto kríža osadia na vrchole veže plechovú podušku s pozlátenou svätoštefanskou korunou s hmotnosťou 300 kilogramov. Ignác Feigler sa spoločne s mladým polyhistorom Floriánom Rómerom dohadovali o ochrane veže proti bleskom, nakoľko blesk zničil vežu už raz v minulosti a to v roku 1760.
V čase, keď sa výstavba veže dokončovala, v rokoch 1845 až 1848, vyučoval Rómer v Prešporku na Kráľovskej akadémii fyziku, prírodné vedy a poľnohospodárstvo. Nakoniec sa spolu so staviteľom Feiglerom dohodli na tom, že jedinou ochranou veže proti bleskom je hromozvod. Na jeho vyhotovení sa podujal Rómer. Odvtedy sa podobná katastrofa už nezopakovala a hromozvod spoľahlivo chránil vežu. Počas celkovej rekonštrukcie a obnove veže Dómu v roku 2010 bol hromozvod obnovený.
Niet pochýb, že Florián Rómer bol významnou osobnosťou Bratislavy, svedčí tomu busta nachádzajúca sa na nádvorí Múzea mesta Bratislavy, ktorú zhotovil Alojz Štróbl.
