Vyťažený kameň sa posielal prostredníctvom parníkov po toku Moravy. Prvý parník opustil Devínsku Novú Ves v júni 1886.
História Bratislavy je bohatá a má stále čo ponúknuť. Dnes sa pozrieme bližšie na Devínsku Novú Ves a jej betónový pilier, ktorý nájdete po pravej strane smerom k Waitovmu lomu.
Hoci je dnes tento pilier obrastený zeleňou a zapadnutý prachom, v minulosti plnil dôležitú funkciu. Prečítajte si viac o Prvej Bratislavskej vápenke.
Ťažba kameňa a pálenie vápna
Miestni obyvatelia sa mohli v 19. storočí zamestnať v Devínskej Novej Vsi aj v inej oblasti, ako len v roľníctve. Priemysel v mestskej časti rozvíjala železnica vybudovaná v roku 1848, tehelňa či podniky v blízkosti mesta.
Prácu ponúkala i Mittelmanova vápenka, ktorú v roku 1897 založili Móric Mittelmann, Albert Schenk a František Lazar. Niesla názov Prvá Bratislavská vápenka a slúžila na ťažbu kameňa spolu s pálením vápna.
Vyťažený kameň sa posielal parníkmi po toku Moravy a používal sa najmä na reguláciu a spevňovanie brehov rieky. Prvý parník s vyťaženým kameňom vyplával z Devínskej Novej Vsi v júni 1886, podľa iného prameňa sa vápno prepravovalo železnicou.
Neskôr pracovný tábor
Písal sa rok 1929, keď Jozef Wait odkúpil lom a pozemky, čím sa stal posledným majiteľom vápenky. Lom vápenky sa dodnes volá Waitov lom.
Súčasťou vápenky bola lanovka, ktorej piliere vidieť dodnes pri rieke Morava. Lanovka slúžila na nakladanie vyťaženého piesku do lodí. Vápenka naposledy vyrábala v roku 1935.
Neskôr fungoval na tomto mieste pracovný tábor ruských zajatcov, ktorí stavali drevený most cez Moravu do Schlosshofu. Po skončení vojny boli pozostatky vápenky asanované.
