Slováci najčastejšie komunikujú so svojimi priateľmi a známymi osobne. Keď potrebujú pomoc, najčastejšie vyhľadávajú členov rodiny a blízkych priateľov. Menej často sa prednostne obracajú na susedov či kolegov z práce. Dokazujú to výsledky výskumu sociológov z Univerzity Komenského v Bratislave (UK), ktorý je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP) realizovaného v takmer 50 štátoch sveta.
Sociológovia z Filozofickej fakulty UK (FiF UK) uskutočnili v septembri a októbri 2017 výskum s názvom Sociálne siete a sociálne zdroje, ktorý bol zameraný na zisťovanie spôsobov a foriem každodennej komunikácie a interakcie obyvateľov Slovenska a na zisťovanie rozsahu a kvality príbuzenských, priateľských a iných sietí a väzieb. Je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu ISSP, do ktorého je zapojených takmer 50 štátov sveta.
Terénny zber údajov zabezpečila agentúra MEDIAN SR, s. r. o., na reprezentatívnej vzorke 1 404 respondentov starších ako 16 rokov vybraných metódou stratifikovaného náhodného výberu. Výskum sa uskutočnil vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
KAŽDÝ ŠTVRTÝ SLOVÁK KOMUNIKUJE CEZ INTERNET
Z výskumu vyplýva, že 43,8 % ľudí na Slovensku v roku 2017 komunikovalo so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie osobne, zoči-voči. Telefonickú komunikáciu najčastejšie využívala asi tretina obyvateľov a cez internet najčastejšie komunikovala takmer štvrtina obyvateľov Slovenska.
Osobná komunikácia pritom dominuje u najstarších ľudí (65-ročných a starších), občania v strednom a staršom strednom veku (40- až 65-roční) komunikujú so svojimi priateľmi a známymi najčastejšie telefonicky a mladší ľudia pri takejto komunikácii využívajú najčastejšie internet. Podiel využívania telefónu a internetu pri komunikácii s priateľmi a známymi sa zvyšuje so vzrastajúcim vzdelaním ľudí.
ÚTOČISKO HĽADAJÚ U BLÍZKEHO ČLENA RODINY
Výskum tiež zisťoval, na koho sa v prípade potreby obyvatelia Slovenska obracajú so žiadosťou o pomoc či podporu.
„Väčšina ľudí by sa v prípade choroby, ktorá si vyžaduje starostlivosť, a tiež keď potrebujú pomoc v domácnosti alebo v záhrade, obrátila na blízkeho člena rodiny – v oboch prípadoch takmer 67 %. Druhá najväčšia časť opýtaných by sa v takýchto prípadoch obrátila so žiadosťou o pomoc na vzdialenejšieho člena rodiny – 14 % a 17 %. Blízkeho kamaráta by poprosila o pomoc asi desatina opýtaných a na iných ľudí zo susedstva či na kolegov z práce by sa ako na prvých so žiadosťou o pomoc obrátil iba malý podiel respondentov,“ hovorí vedúci Katedry sociológie FiF UK Ján Sopóci.
Podobné výsledky boli zaznamenané aj v prípade zlého psychického stavu a potreby poradiť či porozprávať sa o rodinných problémoch. Aj v takomto prípade by väčšina ľudí požiadala o pomoc najskôr blízkeho člena rodiny, v tomto prípade by sa však už častejšie obrátili aj na ľudí mimo rodiny. Blízky kamarát či kamarátka sú tiež osobami, ktorých by ľudia ako prvých oslovili v prípade, že by sa chceli poradiť v súvislosti s rodinnými problémami (35 %), ale aj ísť sa zabaviť do spoločnosti (45 %).
TRÁVENIE VOĽNÉHO ČASU S PRIATEĽMI
„Kým blízka rodina pomáha pri praktických činnostiach, blízki priatelia sú nám oporou v prípade citových problémov či partnermi pri trávení voľného času. Menej často sa naši obyvatelia prednostne obracajú s prosbou o pomoc na susedov či kolegov z práce,“ zhrnul výsledky Sopóci.
„Výsledky výskumu poukazujú na to, že sociálne väzby pomáhajú ľuďom na Slovensku zvládať riešenie mnohých životných situácií a že rodina zostáva pre nich najdôležitejším zdrojom pomoci a opory. Teší nás aj to, že získané poznatky prispievajú k porovnaniu údajov v širokom medzinárodnom meradle,“ uviedol rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta.
