Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
VÝSTAVA: Keltský Imbolc na Bratislavskom hrade
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: SITA/Jana Birošová
9. augusta 2019 Zaujímavosti od BratislavaDen.skSITA Diskusia()

Vzácne rímsko-keltské nálezy na Bratislavskom hrade verejnosť uvidí už o pár dní

V sobotu ponúkame návštevníkom komentovanú obhliadku týchto nálezov, povedal vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan.

Široká odborná aj laická verejnosť má možnosť navštíviť na Bratislavskom hrade vzácne nálezy murovanej keltsko-rímskej architektúry. Informoval o tom vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan. Kancelária NR SR v súčasnej dobe pripravuje odovzdanie všetkých doterajších archeologických nálezov Historickému múzeu SNM, ktoré následne vytvorí ich príslušné expozície do finálnej prezentačnej podoby.

Kancelária NR SR splnila svoje sľuby a verejne daný prísľub o tom, že všetky nálezy v rámci rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktoré boli odhalené, budú aj prezentované verejnosti. Chcel by som verejne deklarovať, že všetky nálezy boli zachované, boli ochránené a reštaurované podľa toho, akým spôsobom sme dostali predpísaný z Pamiatkového úradu,“ povedal a zároveň vyzval verejnosť, aby sa prišla presvedčiť.

Už počas víkendu 18. a 19. augusta. V sobotu ponúkame návštevníkom komentovanú obhliadku týchto nálezov v spolupráci so Slovenským národným múzeom a v nedeľu bez výkladu,“ priblížil s tým, že hoci budú nálezy prístupné v prípravnej fáze, neuberie im to na výnimočnosti. Archeologické nálezy budú prístupné verejnosti aj počas každoročného Dňa otvorených dverí v NR SR pri príležitosti Dňa ústavy 1. septembra 2019.

Stotisíce nálezov

Guspan uviedol, že celková investícia, ktorá zahŕňa ochranu všetkých nálezov od roku 2009, ich odhalenie a reštaurovanie je niekoľko 100-tisíc eur. „Keď hovoríme o záchrane nášho kultúrneho dedičstva sú tieto peniaze absolútne zodpovedajúce a relevantné,“ dodal Guspan.

Pre Kanceláriu Národnej rady SR je počas celej rekonštrukcie Bratislavského hradu prioritou čo najlepšia ochrana a zachovanie všetkých významných nálezov pre ďalšie generácie. Počas rekonštrukcie hradu sa našlo približne 150-tisíc nálezov.

Odhaduje sa, že priestor areálu Bratislavského hradu bol osídlený už od 5. tisícročia pred Kristom. Odvtedy prešiel prirodzene mnohými prestavbami, najmä v stredoveku, kedy nevyhnutne došlo k znehodnoteniu dávnejších stavieb a historických vrstiev pod nimi. Dôsledným archeologickým výskumom sa však aj napriek tomu darí odkrývať význam odhalených pozostatkov rímskych stavieb postavených na zákazku keltskej mobility niekedy v 1. storočí pred Kristom, ktorá sa usídlila práve na dnešnom hradnom kopci nad riekou Dunaj.

Sprístupnená keltská akropola

Od počiatku rekonštrukcie Kancelária NR SR zodpovedne a proaktívne pristupovala k ochrane všetkých nálezov. Práve vybudovaním krycích stavieb nad vzácnymi nálezmi keltsko-rímskej architektúry boli v plnej miere dodržané závery odborného grémia ešte z roku 2015, na ktorom sa zišli odborníci z oblasti archeológie, reštaurovania pamiatok a architektúry.

Kancelária parlamentu realizáciou ochranných objektov potvrdila svoj záujem zachovávať a ochraňovať naše kultúrne dedičstvo. Vyšla v ústrety požiadavkám verejnosti a odborníkov, aby boli tieto zreštaurované pozostatky keltskej akropoly v plnej miere prezentované a sprístupnené v nezasypanej podobe.

Z tohto dôvodu bolo samozrejme potrebné zabezpečiť ich dostatočnú ochranu aj pred prirodzenými vonkajšími vplyvmi a zároveň vybudovať vhodný priestor na ich prezentáciu verejnosti. „Pri projektovaní jednotlivých krycích stavieb bolo nutné postupovať spôsobom, aby sa podarilo zladiť potreby štátnej reprezentácie a zároveň aby tieto objekty boli schopné v plnej miere plniť aj prezentačnú funkciu nálezov v nich ukrytých,“ zdôraznil Guspan. To sa podľa Kancelárie NR SR po mnohých úspešných podujatiach uskutočnených v týchto novovybudovaných priestoroch, z hľadiska ochrany a reštaurovania nálezov v plnej miere podarilo.

Projekt Keltskej cesty

Nasledovnou úlohou odborníkov z Historického múzea SNM bude pripraviť prezentáciu týchto unikátnych nálezov do expozičnej úrovne, a to obdobným spôsobom ako pri dnes už sprístupnenom náleze mozaikovej dlažby pod nádvorím paláca. Vyvrcholením tohto spoločného úsilia bude projekt „Keltskej cesty“ Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade, ktorý tak prepojí všetky reštaurované nálezy prezentované vo svojich krycích objektoch. Predpoklad vytvorenia Keltskej cesty v plnom rozsahu je rok 2020.

Ako priblížil riaditeľ SNM Peter Barta, úvod Keltskej cesty je miesto, kde sa návštevník oboznámi s keltsko-rímskymi pamiatkami z obdobia 1. storočia pred našim letopočtom. Nachádza sa pod nádvorím paláca. „Sú tam fragmenty honosného ceremoniálneho rímskeho objektu s mozaikovou dlažbou,“ priblížil. Podľa neho sa však vyžaduje odborné posúdenie, na čo všetko objekty slúžili. Dodal, že výskum jednotlivých nálezov môže trvať ešte desiatky rokov.

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Diskusia

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X