Na tuhú zimu v Bratislave sa nedá zabudnúť ani po 34 rokoch. Prečítajte si, ako na veľkú snehovú kalamitu spomínajú pamätníci.
V januári 1987 udreli do celej Európy tuhé mrazy, ktoré potrápili aj Slovensko. Teplota siahala hlboko pod 0 stupňov Celzia, napríklad v Trenčíne bolo nameraných až – 32 stupňov Celzia.
V Bratislave bolo nameraných – 18 stupňov Celzia. Od 9. januára nonstop snežilo a výška napadnutého snehu bola 64 centimetrov. Tvorili sa 2 metre vysoké záveje.
Snehová kalamita sa podpísala aj na fungovaní dopravy či bežného života Bratislavčanov. Doprava kolabovala, električky boli zaviate a nepremávali vôbec. Obchody ostali zatvorené. Najviac sa tešili deti, pretože mali mimoriadne školské prázdniny.
Pred časom sme zverejnili kvíz o veľkej snehovej kalamite na Facebooku Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch. Vyzvali sme ľudí, aby nám napísali svoje spomienky. Niektoré sme z nich vybrali a nájdete ich nižšie.
„Juj, doteraz na to spomínam. Peši z Petržalky od TPD, cez Starý most, na Šafku žiadna električka a poďme ho peši na Februárku k Palme do školy… Bolo to krásne, aj keď to bolo krutá zima. Ľudia chodili na bežkách po ceste…“ Pani Beáta
„Bola som na materskej s mojim 2. synom, musela som chlebík piecť, aby sme mali čo jesť… Tri dni nič nefungovalo, ani doprava, ani zásobovanie.“ Pani Kristína
„Nejaký otecko mi pomohol dať dcéru do škôlky cez plot – bránka v záveji. Čakanie na autobus do práce bolo zbytočné, autobusy chodili zriedkavo a ak, tak také plné, že ľudia vypadávali. Vrátila som sa po 2 hodinách čakania do škôlky pre dcéru a pani učiteľky boli radi, lebo im neprišli zásoby a deti by boli hladné.“ Pani Gita
„Bol to krásny týždeň uhoľných prázdnin. Bola riadna kosa a vietor, ale napriek tomu sme mastili celé hodiny hokej.“ Pán Juraj
„Bola som vtedy po nočnej v nemocnici na Kramároch a doprava nechodila. Tak som sa vybrala pešo domov, cez Jaskov rad pod stanicu, odtiaľ na Šafko a potom cez Starý most do Petržalky. Aj keď som vtedy nadávala ako pohan, malo to isté biele, zasnežené čaro. Domov som prišla vymrznutá, podobala som sa na snehuliaka…“ Pani Zuzana
„Zachraňovali sme vtedy labute na Štrkoveckom jazere, ktorým kompletne zamrzla vodná hladina. Boli ich vtedy veľmi veľa, tak 20 – 30.“ Pani Zuzana
„Krásne obdobie, skúškové, na Bernoláku sme mali záveje pre netesniace okná aj vnútri. Ľudia sa držali pouličných lámp, aby ich neodfúklo, používali bežky. V Priore sa za hodinu asi päťkrát vypredal chlieb, niečo ako v marci 2020.“ Pani Jana
„Ja som pracoval v Doprastave ako vodič. Počas kalamity som vozil sneh na Tatrovke 138 cez Starý most do Petržalky, bol to zážitok!“ Pán Jozef
„My sme tlačili autobus do kopca na Pražskej…“ Pani Alžbeta
„Prvý deň som sa nedostala do práce, potrebovala som cestovať z Rače na Mlynské nivy. Zákonník práce absenciu vyhodnotil ako prekážku v práci, mzda bola preplatená 100 %.“ Pani Katarína
„Môj manžel cestoval ráno do práce a bral fľašu slivovice, lebo sa nám narodil syn. Do práce nedošiel, autobus skončil v záveji. Kým ich vytiahli, bolo po slivovici.“ Pani Zuzana
„Bol som vtedy učeň. Do školy sme išli pešo samozrejme… Električke svietili iba svetlá zo záveja. Vojaci rozvážali chlieb na Tatrách 148. Potom už boli prázdniny. Záveje až po 1. poschodie.“ Pán Karol
„Ja som v tom čase chodil do školy v Banskej Štiavnici, rodičia ma odviezli na vlak na ZŠT Nové Mesto. Prišli sme tak asi 300 metrov k stanici, ďalej sa nedalo. Tak som išiel peši, tam už bola partia. Vlaky meškali cca 400 minút a stále sa to posúvalo. Tak sme šli domov, podarilo sa nám zavolať kamarátovho otca a ten nás odviezol.“ Pán Roman
„Skákali sme z 2. poschodia do snehu.“ Pán Samo
