Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozornil na jeden fakt. Mnoho ľudí si totižto myslí, že za výskyt viróz môže chladnejšie počasie, ako upozorňujú zdravotníci, šíreniu sa však darí aj v príliš prekúrených miestnostiach.
Podľa informácií, ktoré zverejnil ÚVZ SR, ochorieť možno ľahko aj pri vystavení sa prudkým zmenám teplôt. Tie pôsobia na organizmus pri prechode z exteriéru do interiéru a opačne. Ako dodal úrad, v teplých priestoroch sa vo všeobecnosti sústreďuje viac vírusov a baktérií.
„Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu,“ radí RNDr. Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR).
Ako ďalej informuje úrad, v priestoroch, v ktorých človek sedí dlhšiu dobu, je optimálne zvolenou teplotou tá, ktorá sa bude pohybovať okolo 22 až 26 stupňov Celzia. Pre kúpeľne sú zas odporúčané teploty nasledovné – 22 až 26 stupňov Celzia. Úrad sa vyjadril taktiež k vstupným halám, tu by malo byť optimálne od 18 do 20 stupňov Celzia. Teplota je dôležitá aj počas spánku, v spálni by sa preto mala pohybovať na úrovni 16 až 20 stupňov Celzia, pričom v prípade novorodencov je táto teplota optimálnou, ak je na hodnote 20 stupňov Celzia. Pri menších deťoch je teplota v miestnosti, v ktorej sa spí, ideálna, ak sa pohybuje od 18 do 20 stupňov Celzia.
„Takto zvolené teploty v miestnostiach sú vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele, posilňuje sa imunitný systém a napomôže to ku kvalitnému spánku. Teplota v spálni by ale nemala klesnúť pod 16 °C pre zníženú obranyschopnosť organizmu voči respiračným ochoreniam,“ uviedla pre ÚVZ SR Miklánková.
K ďalším radám patrí pravidelné vetranie miestnosti. „Pokojnému spánku pomáha i vyvetraná izba. Počas zimných mesiacov treba dbať na pravidelné vetranie miestností, a to takzvane nárazovo, s oknom dokorán na niekoľko minút a niekoľkokrát denne, aby sa vzduch v miestnosti vymenil,“ napísal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom svojej webovej stránky.
Ako dodáva úrad, príliš vysoká teplota v miestnosti spôsobuje väčšie vyčerpanie, únavu, bolesti hlavy a znižuje vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch následne vysušuje sliznice očí a dýchacie cesty a rovnako narúša ich prirodzenú vlhkosť.
„Dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások,“ hovorí Oľga Miklánková.
Podľa zdravotníkov by mala byť optimálna vlhkosť vzduchu počas chladného počasia v rozmedzí okolo 30 až 50 percent. „Vhodná úprava vlhkosti vzduchu v miestnostiach sa dá dosiahnuť vetraním, vzduch sa v byte zvlhčuje aj v dôsledku varenia, prania, sušenia mokrej bielizne v byte. Pokiaľ je v priestoroch bytu veľmi suchý vzduch, na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov, na radiátory možno umiestniť odparovače – treba ich však udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sme predišli tvorbe baktérií,“ napísal úrad.
Úrad sa vyjadril aj na margo smogu, ktorý býva počas vykurovacej sezóny zvýšený. Podľa slov úradu býva smog v zime výraznejší najmä z dôvodu zvýšeného prísunu emisií z vykurovania do ovzdušia.
„Smogové situácie sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, kedy vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut, zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok,“ objasňuje úrad.
Ako uvádza ÚVZ SR: „Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest.“
„K najcitlivejším skupinám patria alergici – astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy,“ doplnila Oľga Miklánková.
K vedľajším účinkom, ktoré môže zimný smog spôsobiť u ľudí, je akútne drážednie očí, slizníc nosa a hrdla. Taktiež môže vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov sú príznaky ešte horšie a môže to viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu, u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy zas k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.
„Upozornenia na smogovú situáciu pre PM10 vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). O vzniknutej smogovej situácii musí bezodkladne svojich obyvateľov informovať aj obec cez dostupné komunikačné prostriedky. Cez smogový varovný systém sú informované i príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, ktoré spolupracujú s dotknutými obcami a môžu poskytnúť podrobnejšie informácie o dopadoch znečistenia ovzdušia na zdravie a možnostiach ochrany,“ vysvetlil úrad zdravotníctva.
Na záver úrad pridal rady, ako by sa mali obyvatelia chrániť pred zbytočným, respektíve nadmerným vdychovaním vyššie popísaného znečisteného ovzdušia.
• obmedziť športovanie a nadmerné aktivity vonku,
• obmedziť vetranie v interiéroch,
• skrátiť celkovú doby pobytu vonku,
• vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie a podobne).
