Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Depresia, smútok
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
www.thinkstockphotos.com
6. februára 2018 Zaujímavosti od BratislavaDen.skUniverzita Komenského v Bratislave Diskusia()

Žijeme s týmito duševnými poruchami a neliečime ich, tvrdí výskum Lekárskej fakulty Univerzity Komenského

Výsledky výskumu docentky Alexandry Bražinovej odhalili, že priepastné rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti s duševným zdravím na Slovensku sú unikátne.

Prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami na Slovensku sa nelieči. Vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe k takémuto výsledku dospela docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Epidemiologička sa dlhodobo venuje skúmaniu duševných chorôb. Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu.

Počet neliečených je alarmujúci

V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 % z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ priblížila Bražinová výsledky výskumu s tým, že títo ľudia sa neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčinami tohto stavu môžu byť podľa nej nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti.

Najväčšou rizikovou skupinou sú muži

Z Bražinovej výskumu vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera  to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život, ozrejmila výskumníčka z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK.

Ďalšou rizikovou skupinou sú podľa nej mladí muži. Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa môjho výskumu až deväťnásobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný,“ poznamenala. Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá. Nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať, upozornila Bražinová.

Projekt, ktorý posilňuje emocionálnu inteligenciu

Bražinová sa tiež aktívne podieľa na zavádzaní programov podpory duševného zdravia. V súčasnosti v spolupráci s Ligou za duševné zdravie realizuje projekt s názvom Zippyho kamaráti, ktorý je zameraný na nácvik sociálnych zručností u detí v škôlkach a školách vo veku päť až sedem rokov. Učiteľ deťom číta príbeh troch kamarátov a deti hravou formou, napríklad prostredníctvom scénok, hľadajú riešenia situácií, s ktorými sa bežne stretávajú a ktoré predstavujú menšiu či väčšiu emocionálnu záťaž, ako sú napríklad kamarátske vzťahy, konflikty, rôzne stresujúce situácie či šikana. Deti sa takto naučia riešiť situácie tak, aby spracovali negatívne emócie a pritom riešenie neublížilo im, ani nikomu inému. Projekt posilňuje emocionálnu inteligenciu a podporuje dobré duševné a aj celkové zdravie.

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Máte tip na článok? Napíšte nám TU

Diskusia

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

X