Znečistenie vody na Žabom majeri v Rači nie je podľa starostu stará environmentálna záťaž

Zabi majer bratislava poziar hasici mapy.jpg
Foto: archívne, www.google.com

Občianske združenia Za našu vodu sa domnieva, že znečistenie vody na Žabom majeri, v bezprostrednej blízkosti záhradkárskych osád, je časovanou bombou.

Znečistenie vody v bratislavskej mestskej časti Rača v lokalite Žabí majer nie je podľa starostu Rače Michala Drotována stará environmentálna záťaž. Na karcinogény vo vode v Rači upozornilo občianske združenie (OZ) Za našu vodu v tlačovej správe. Výsledky testov ukázali najmä semi-prchavé organické látky.

Podľa nášho názoru ide o aktuálny problém (vypúšťanie vzniká niekde v okolí mosta na Bojnickej) a nie iba o starú environmentálnu záťaž, ako tvrdí Ministerstvo Životného prostredia Slovenskej republiky,“ uviedol pre agentúru SITA Michal Drotován.

Podnet už dávali

Rača dávala vo veci znečisteného toku a vypúšťania chemických látok do neho podnet ešte v apríli 2019 na Okresný úrad Bratislava.

Sám som osobne spolu s dobrovoľníkom Ivorom Švihranom prekontroloval danú lokalitu krátko po vypúšťaní týchto látok (31. marca 2019), kde vznikla aj fotodokumentácia, ktorú sme zaslali Okresnému úradu Bratislava. Okresný úrad Bratislava na daný list a podnet nereagoval. Žiadame príslušné štátne orgány, ktoré majú kompetencie podľa Zákona o vodách, aby začali v tejto veci konať,“ uviedol Drotován.

Odpad zo závodov

Občianske združenia Za našu vodu sa domnieva, že znečistenie vody na Žabom majeri, v bezprostrednej blízkosti záhradkárskych osád, je časovanou bombou.

Podľa združenia sa do tejto lokality navážal odpad z bývalých chemických závodov pravdepodobne od začiatku ich fungovania v roku 1873 (jedna z tovární medzinárodného podniku Alfred Nobel & Co., pozn. SITA), až po neodbornú rekultiváciu skládky v roku 2006.

Priesak z tejto ešte staršej skládky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) na území Žabieho majera postupne nateká cez otvorený kanál do Malého Dunaja a zároveň do bývalého kanála, tzv. Smradľavky, ktorá preteká celou Bratislavou a tým priamo ohrozuje kvalitu vody na Žitnom ostrove,“ uviedlo OZ Za našu vodu v tlačovej správe.

Vysoká kontaminácia vody

Vzorky vody vykazujú kontamináciu najmä semiprchavými organickými látkami, ako sú potenciálny ľudský karcinogén lindán (od roku 2009 zakázaný ako perzistentná organická látka), toxický 2-Methylbenzothiazol a ďalšie.

Vo vode z kanála sa ďalej našli tiež prchavé organické látky ako karcinogénny benzén a trichlóretén, ďalej nebezpečný dichlórbenzén a trichlórbenzén. Mnohé z látok sa našli v koncentráciách viac ako desaťnásobne prekračujúcich intervenčný limit na sanáciu.

V tejto lokalite sme navyše našli výrazný zápach organických látok v ovzduší. Upozorňujeme na tento fakt najmä preto, že v tesnej blízkosti sa nachádzajú bytovky a menšie detské ihrisko a takto kontaminované ovzdušie je podľa nášho názoru škodlivé pre ich obyvateľov. Hlavnými pôvodcami silného zápachu sú zrejme benztiazoly, ako aj niektoré prchavé zlúčeniny, chlórbenzény, alkány, chlóralkány a iné, ktoré tiež boli nájdené vo vysokých koncentráciách vo vzorkách vody,“ informovalo občianske združenie.

Ochrana Žitného ostrova

Združenie navrhuje, aby sa vyčlenili adekvátne finančné a ľudské zdroje na ochranu Žitného ostrova ako najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe. Za potrebné považuje správne navrhnutie a zavedenie komplexného monitorovacieho systému.

Ten by mal pozostávať z dostatočne hustej monitorovacej siete vrtov pozdĺž všetkých záťaží, to znamená pozdĺž východnej hranice Bratislavy, a ďalej na Žitnom ostrove.

V monitorovacích vrtoch (studniach) chcú sledovať cielene kontaminanty a dáta vkladať nie do ročných správ, ale vybudovať vyhodnocovací systém obsahujúci aj modelovacie nástroje, ktorý bude jasne vytyčovať, pokiaľ v súčasnosti siaha kontaminácia, v akých je koncentráciách a aký bude nasledujúci vývoj. Cieľom má byť ochrana pitnej vody, vyhodnotenie zdravotných rizík a návrh nápravných opatrení.

Sanácia skládky

Vody Žitného ostrova ohrozuje aj skládka vo Vrakuni, čo sa potvrdilo v roku 2013 vďaka prieskumnému vrtu. V súčasnosti je schválená jej sanácia. OZ Za našu vodu tvrdí, že nejde o skutočnú sanáciu, ale iba obstavanie skládky stenou.

Aktivisti zároveň tvrdia, že stena nebude nepriepustná a látky tak budú naďalej unikať do ovzdušia a budú sa stále držať aj v blízkosti podzemnej vody. Podniknuté opatrenia preto vôbec nepovažujú za dostatočné.

Ďalšie k téme

    Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom