Vo veku 91 rokov dnes popoludní v Bratislave skonal známy slovenský herec Ladislav Chudík. Informáciu o úmrtí herca potvrdilo Slovenské národné divadlo, ktoré bude verejnosť v najbližších dňoch informovať o poslednej rozlúčke s hereckou legendou.
Legendárny divadelný a filmový herec Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v Hronci neďaleko Banskej Bystrice. V jedenástich rokoch odišiel študovať na gymnázium do Kremnice, kde tiež navštevoval Hviezdoslavov samovzdelávací krúžok a účinkoval v ochotníckom divadle. Po maturite odišiel do Bratislavy, kde študoval slovenčinu a ruštinu a zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii. V roku 1944 nastúpil Ladislav Chudík ako elév do Slovenského národného divadla. Naposledy ako najstarší člen Činohry účinkoval v Tančiarni.
Tri roky po príchode do SND mal za sebou už vyše 20 postáv. V rokoch 1946 až 1951 pôsobil na Novej scéne Národného divadla. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci a mnohých ďalších.
Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika, napríklad prvý slovenský celovečerný film Varúj! (1946, réžia spoločne s Martinom Fričom a Jánom Jamnickým), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959). Ako kapitána Dabača ho pozvali v roku 1960 na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu.
Ešte pred emigráciou do Viedne si na Slovensku zahral vo filmoch Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962) či Tvár v okne (1963).
„Na piaty deň po vstupe spojeneckých vojsk, teda 26. augusta 1968, sme odišli. Bol to môj prejav protestu proti okupácii Československa,“ prezradil Chudík o odchode do Rakúska, kde pôsobil krátko vo Volkstheatri. Na Slovensku pôsobil ešte pred emigráciou ako vysokoškolský pedagóg. Jeho študenti ho mali natoľko radi, že sa ho vydali hľadať do Viedne, aby sa vrátil späť. V tom čase Chudíkovi dokonca z Ameriky volal režisér Ján Kadár, ktorý mal pre neho pracovnú ponuku v Hollywoode.
„Ďakujem veľmi pekne, ale keby som hral sovietskeho dôstojníka v šesťdesiatom ôsmom roku v americkom filme, tak by som sa nemohol vrátiť ani po revolúcii,“ reagoval v tom čase Chudík. Po návrate na Slovensko hral vo filmoch Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Sůl nad zlato (1982), Putování Jana Amose (1983) a ďalších.
Azda najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města. Túto úlohu mal pôvodne hrať český herec Karel Höger, ktorý nečakane zomrel po nakrútení pätiny obrazov s doktorom Sovom.
Veľmi bohatá je i Chudíkova ďalšia televízna a rozhlasová tvorba. Bol neoddeliteľnou súčasťou tzv. bratislavských pondelkov a Nedeľných chvíľok poézie. V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Ladislav Chudík tvorivo podieľal. Z jeho televíznej tvorby možno spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986) a mnohé ďalšie.
Diváci si ho pamätajú aj ako dvorného recitátora Milana Rúfusa, ktorý mu k 75. narodeninám napísal báseň Kto berie tým, že dáva Ladislavovi Chudíkovi. K Chudíkovým obľúbeným autorom patrili aj Jaroslav Seifert, Ján Kostra či Miroslav Válek.
