Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa má prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť.
To je účelom nového znenia návrhu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý v utorok odobrila vláda. Zlepšenie fingovania ochrany takzvaných whistleblowerov by sa mala zabezpečiť napríklad zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov. Ten by mal fungovať ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý bude namiesto inšpektorátu práce poskytovať oznamovateľom ochranu. Takisto by mal kontrolovať dodržiavanie zákona v tejto oblasti, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo, robiť osvetu, poskytovať odmenu oznamovateľom a raz ročne predkladať parlamentu správu o svojej činnosti.
Úrad má sídliť v Bratislave, pričom v rámci svojej činnosti môže zriaďovať aj rušiť detašované pracoviská. Predsedu nového úradu má voliť parlament spomedzi kandidátov navrhnutých vládou.
Návrh zákona tiež predpokladá úpravu definície oznámenia protispoločenskej činnosti, ktorej súčasťou už nebude kritérium významnej miery prispenia oznámených skutočností nasvedčujúcich spáchanie, respektíve páchanie protispoločenskej činnosti. Definícia závažnej protispoločenskej činnosti sa má po novom rozšíriť o trestné činy právnických osôb.
Návrh takisto zavádza administratívnu zodpovednosť voči osobe, ktorá informátora postihne v pracovnoprávnej rovine, alebo ktorá vyzradí totožnosť informátora. „Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu,“ uvádzajú predkladatelia.
V prípade schválenia v parlamente by nový zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. marca 2019.
