Až 64 percent slovenských migrantov žijúcich v zahraničí by zvážilo návrat na Slovensko aj v prípade, ak by dostali ponuku práce s nižšou mzdou než je ich súčasný príjem.
Má to však svoj limit, slovenská mzda by mohla byť nižšia v priemere o 43 percent. Vyplýva to z výskumu občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktorý v decembri 2017 uskutočnilo na vzorke 313 respondentov − Slovákov z 23 krajín sveta.
Výskum vykonaný s podporou Konfederácie odborových zväzov skúmal šesť faktorov, ktoré pôsobili na rozhodnutie našich občanov zo Slovenska odísť, boli to − výška mzdy, nezamestnanosť, kariéra, korupcia, politika a rodinné dôvody. Informoval o tom spracovateľ výskumu a podpredseda OZ Pracujúca chudoba Ján Košč.
Vo faktoroch, ktoré vplývali na rozhodnutie odísť zo Slovenska, suverénne vyhrala výška mzdy. Na druhom mieste bola dôvodom korupcia a politická situácia. Na rozhodnutie odísť vplývala najmenej rodina. Rovnaké výsledky sa ukázali aj pri skúmaní faktorov, ktoré zahraniční Slováci zvažujú pri svojom rozhodovaní o návrate. Aj v tomto prípade by návrat na Slovensko najviac ovplyvnila výška mzdy. „Výška mzdy vyhrala ako dôvod k odchodu aj k návratu v racionálnej rovine. V emocionálnej rovine ju predbehla v oboch prípadoch korupcia. Rozdiel je však tak nepatrný, že aj v emocionálnej rovine sú výška mzdy a korupcia dva hlavné faktory k odchodu aj k návratu,“ spresňuje Košč.
Hlavným dôvodom je nedostatočný plat a pracovné podmienky
Až 86 percent respondentov uviedlo, že na Slovensku je nedostatok pracovných miest s primeraným finančným ohodnotením. To, že na Slovensku je nedostatok pracovných miest s kariérnym rastom si myslí 73 percent z oslovených. Až 77 percent opýtaných deklarovalo, že Slovensko nemá dostatok pracovných miest s primeraným pracovným prostredím.
„Ak Slováci v zahraničí vnímajú stav zamestnaneckého prostredia na Slovensku takto katastrofálne, tak sa nemáme čo čudovať, že nám odchádzajú a nevracajú sa. Je to spätná väzba pre zamestnávateľov. Tí by mali hľadať príčinu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily práve tu. Dovozom pracovnej sily z tretích krajín tieto príčiny nezmenia, iba na chvíľu utlmia symptómy,“ komentuje výsledky výskumu viceprezidentka Monika Uhlerová z Konfederácie odborových zväzov.
Podľa prieskumu necelých 56 percent respondentov uvidelo, že v zahraničí vykonávajú prácu, na ktorú nepotrebujú takú kvalifikáciu, akú majú. Z toho bolo necelých 50 percent respondentov s vysokoškolským vzdelaním.
„Výskum naznačuje, že slovenskí zamestnávatelia ešte stále neurobili dosť pre to, aby nielen nevyháňali šikovné „mozgy a ruky“ do zahraničia, no už vôbec nič pre to, aby aspoň časť z nich prilákali späť. Rovnako naši zamestnávatelia urobili len veľmi málo pre to, aby využili potenciál nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním na Slovensku. Na západe je úplne normálne, že zamestnávatelia vynakladajú nemalé prostriedky na plnohodnotné školenia, vzdelávanie a tréning prijatých zamestnancov, pretože sa snažia využiť každý potenciál, ktorý sa v krajine nachádza. Z týchto dôvodov považujeme požiadavku na zaplavenie slovenského trhu práce pracovnou silou z tretích krajín za značne prehnanú a nekompetentnú, hlavne s ohľadom na fakt, že takéto riešenie nijakým spôsobom neprispieva k vyriešeniu príčin súčasného stavu,“ sumarizuje Košč.
