29.8.2026 (SITA.sk) – Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde.
Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.
Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR). Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.
Ozbrojený odpor sa začal šifrovaným rozkazom
Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili. Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori Povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.
Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).
Povstalci po ťažkých bojoch ustúpili do hôr
Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany. Golian povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest. Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.
Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.
Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.
Britské a americké misie na Slovensku
Po vypuknutí Slovenského národného povstania, konkrétne v polovici septembra v rozmedzí niekoľkých dní, pristáli na Slovensku výsadky britských a amerických spravodajských služieb. Ako pre agentúru SITA v minulosti povedal historik Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, išlo o skupiny tvorené príslušníkmi americkej OSS (Office of strategic services, predchodkyňa CIA) a britskej SOE (Special operations executive).
„Misia Britov pod krycím názvom Windproof nemala podľa pôvodných plánov na Slovensku ostať. Kým americká misia Dawes mala oficiálne pomáhať povstalcom, jednotka Britov mala za cieľ dostať sa čo najskôr do Maďarska,“ povedal Posch s tým, že cieľom tejto misie bolo poskytovať správy z Maďarska, ktoré len niekoľko mesiacov predtým okupovala nemecká armáda.
Obe misie sa stretli na veliteľstve povstalcov
„Pretože sa k Maďarsku blížil front, boli pre Britov tieto správy veľmi dôležité. Hranice medzi slovenským a maďarským územím sa im však nepodarilo prekročiť a britská misia dočasne zostala na povstaleckom území,“ vysvetlil Posch.
Obe skupiny, misia Dawes i misia Windproof teda pôsobili na veliteľstve povstalcov. „Napriek tomu, že to nikdy nebolo zámerom pri plánovaní výsadkov, obe misie, britská i americká, sa stretli a začali spolupracovať. Obe si navzájom pomáhali monitorovať situáciu a posielali depeše do Veľkej Británie resp. do Spojených štátov amerických. Túto svoju činnosť vykonávali, kým im to technické možnosti a stav frontu umožňovali, pričom je zaujímavé čítať ich správy. Často sa v nich totiž nachádzajú žiadosti o poskytnutie väčšej materiálnej pomoci povstaleckým jednotkám,“ povedal Posch.
Po porážke povstania ustúpili do hôr
Po porážke povstania, podobne ako časť vojakov, ustúpili príslušníci spravodajských skupín do hôr. „Britský veliteľ, major Sehmer, opätovne vyslal časť výsadku, aby sa pokúsili dostať do Maďarska a de facto splnili svoj pôvodný cieľ. Sehmer sám spoločne so zvyškami svojej a americkej misie zostal v horách, kde unikali pred jednotkami Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a nemeckým vojskom,“ uviedol Posch.
Pre svoju početnosť sa podľa neho príslušníci jednotiek neskrývali všetci na tých istých miestach, to časť z nich aj zachránilo. „V noci z 26. na 27. decembra boli zvyšky britskej a časť americkej misie prepadnuté vo svojom úkryte, v horách okolo Polomky. Prepadovým jednotkám sa nepodarilo zajať všetkých vojakov a zvyšok skupiny bol varovaný a podarilo sa im utiecť. Tí, ktorí sa dostali do zajatia, však toľko šťastia nemali. Odtransportovali ich do koncentračného tábora Mauthausen. Tu, na priamy rozkaz šéfa RSHA (Ríšska hlavná bezpečnostná služba, pozn. SITA) Ernsta Kaltenbrunnera, boli v januári 1945 po tom, ako boli vystavení výsluchom a mučeniu, bez súdu popravení,“ dodal Posch.
Viac k témam: SNP Slovenské národné povstanie
Zdroj: SITA.sk – Slovenské národné povstanie začalo šifrovaným rozkazom. Povstalci bojovali ďalších osem týždňov © SITA Všetky práva vyhradené.
